Táto obrazovka v rukáve prežila 50 praní a má pixely ako Nokia 3310

Táto obrazovka prešla bežnou práčkou s pracím prostriedkom päťdesiatkrát a sotva potmavla. Je votkaná do rukáva a je o niečo väčšia než pohľadnica. Dá sa na nej otvoriť kalkulačka alebo kompas. Listujú sa fotky. Beží video. Reaguje dokonca aj na hlasové príkazy. Stlačíte prstom obrázok a rukáv odpovie ako telefón. Nemá žiadny odnímateľný elektronický modul: LED diódy a čipy ukryté vo vláknach idú do bubna samy.

Inžinieri z Národnej univerzity v Singapure (NUS) opísali rukáv v článku v Nature 21. októbra 2026. Najprekvapivejšie na ňom je, aký je skromný. Obrazovka má 5 184 pixelov, takmer o tretinu viac než tlačidlový telefón Nokia 3310. Autori ju napriek tomu nazývajú prvou dotykovou obrazovkou na svete utkanou z vlastných nití odevu. Každé vlákno sa rozsvieti aj cíti dotyk.

Päťdesiat praní znie abstraktne. Ak niečo perieme raz týždenne, je to takmer rok nosenia: rekord pre elektroniku, ale ešte nie roky, ktoré vydrží bežný kus oblečenia. Inteligentný odev sa sľubuje asi desať rokov a stále sa potkýna o dve veci: o pranie a o softvér. Nový rukáv pokročil v prvej. S druhou sa zatiaľ nikto nevysporiadal.

Vlákno hrubé milimeter

Obrazovka sa skladá z 54 vlákien položených pozdĺž predlaktia. Každé nesie 96 LED diód, čo dáva obraz 96 × 54 bodov. Pod diódami, v tom istom vlákne, leží druhá vrstva, ktorá vníma tlak. Končekom prsta sa uzavrie obvod, riadiaca jednotka zistí kde a rozsvieti sa najbližší pixel.

Vlákno sa vyrába tepelným ťahaním, rovnakým trikom, akým sa naťahuje optické vlákno. Zjednodušene: najprv sa postaví hrubý vrstvený polotovar, akýsi nadrozmerný model budúceho vlákna. Potom sa zohreje, až zmäkne ako karamela, a ťahá sa. Vrstvy si zachovajú poradie a výsledkom je vlákno hrubé asi milimeter a dlhé až desať metrov . Pre porovnanie: 54 riadkov po 17 centimetrov v rukáve dáva dokopy asi deväť metrov. Na celú obrazovku by stačilo jediné vytiahnutie.

Najťažšie bolo prepojenie. Vlákno je v podstate jednorozmerné, takže na zložitú elektroniku tam nezostáva takmer žiadne miesto, vysvetľuje vedúci skupiny Tural Khudiyev, odborný asistent na NUS College of Design and Engineering. Obrazovka vznikla, až keď tím zvládol premeniť vlákno na „elektronické stavebné kocky“, ktoré sa správajú ako obyčajná priadza.

Rozlíšenie tlačidlového telefónu

Každý bod na rukáve má takmer veľkosť špendlíkovej hlavičky, asi dva milimetre. Na displeji Nokie 3310 boli body viac než štyrikrát menšie a na modernom smartfóne ich voľným okom už nerozoznáte.

To stačí na kalkulačku alebo ručičku kompasu. Na dlhú správu v četе to nestačí a univerzita ani nepredstiera opak. Tím vidí ďalší krok v menších čipoch a tenších vláknach: metóda umožňuje oboje, čo by obraz zostrilo a dovolilo by vlákno pliesť a vyšívať na bežných továrenských strojoch.

Na oplátku je tu každý bod farebný a obraz sa mení 30-krát za sekundu, ako pri bežnom videu. A textília s obrazovkou dýcha rovnako dobre ako bavlna alebo rifle. To je dôležitejšie, než sa zdá. Nikto nebude nosiť odev, v ktorom sa potí pod plastovou fóliou, nech už sa lesk aj šikovne rozsvieti.

Svietiaca látka sa mimochodom už predviedla. V roku 2021 opísala skupina Huisheng Penga z univerzity Fudan v Šanghaji v Nature displejový textil dlhý šesť metrov a široký 25 centimetrov. Tkal sa na priemyselnom stave ako bežná látka, ale jeho klávesnica a napájanie boli samostatné kusy látky. V singapurskom rukáve sa svetlo a dotyk zmestia spolu s prepojením do jediného vlákna, preto sa mu hovorí dotyková obrazovka.

Bunda stavaná na desať praní

Pokusy dostať inteligentný odev medzi bežných ľudí už boli a najhlučnejší sa skončil potichu. V roku 2015 predstavil Google Project Jacquard: vodivé vlákna, ktoré sa dajú votkať do normálnej látky. Prvým partnerom bol Levi’s a na jeseň 2017 sa v obchodoch objavila rifľová bunda za 350 dolárov. Bunda bola určená mestským cyklistom. Prešli ste po ľavej manžete a skladba v slúchadlách sa preskočila, kým telefón vo vrecku prijal hovor alebo vám povedal, kde odbočiť.

Všetka elektronika sídlila v odnímateľnej plastovej značke na manžete, ktorú ste pred praním odopli. Do bubna šli len vodivé vlákna a Google sľuboval asi desať praní . Firma neskôr spresnila, že desať cyklov je minimum, ktoré bunda prešla v testoch prísnejších než domáce pranie. Skutočný rozdiel oproti singapurskému rukávu je inde: tam do práčky ide aj samotné LED a čipy.

Bundu nezabilo pranie: Google vypol aplikáciu Jacquard a manžety zmĺkli. Stále tam boli, ale už im nič neodpovedalo. Inteligentná bunda za 350 dolárov sa opäť stala obyčajnou bundou.

Čo rukávu ešte chýba

Oznámenie univerzity nehovorí nič o tom, na čo by sa spýtal každý kupujúci ako prvé: o batérii a o tom, kedy by sa rukáv mohol vôbec predávať. Chýba aj cena. Ide o laboratórny prototyp a údaje o praní a ohýbaní zmeral tím sám v laboratóriu. Vlákna vydržali 1 000 ohybov s polomerom päť milimetrov, ale nikto neskúšal, ako zvládnu zimu v batohu. Nie je ani známe, čo sa s obrazovkou stane po stom praní: toľkokrát ešte prvá nebola.

Khudiyev vidí prvé využitie v medicíne. Rukáv už ukazuje telesnú teplotu. Podľa neho by odev mohol nepretržite zbierať údaje o tele cez senzory votkané do vlákien a nositeľ by ich videl priamo na rukáve, bez telefónu či hodiniek. Pre staršieho pacienta s problémami s tlakom alebo pre bežca to znie lákavo.

Zostáva druhá slabina, ktorú laboratórium nevyrieši. Vlákno možno spraviť odolným, ale aplikácia za ním žije presne tak dlho, ako ju firma chce podporovať. Softvér bundy Levi’s vydržal päť a pol roka. Vlákno sa naučilo prežiť práčku, ale kto sa zaviaže podporovať softvér pre oblečenie, ktoré ľudia nosia roky?