Slnečné svetlo v noci na predaj a za svetlo nezodpovedá nikto

Pozemný model budúcej služby. Reflektory mali ukázať, ako by vyzeralo svetlo z orbitálnych zrkadiel. Firma pozvala dobrovoľníkov z horskej záchrannej služby China Lake Mountain Rescue, ktorí si prešli svoju obvyklú nočnú prácu: prehľadávanie terénu v štvorcoch, nosenie nosidiel, istenie lanami. Podľa DarkSky International to robili najprv potme a potom pod lúčmi.

Phillip Cash, vedúci operácií tímu, povedal, že svetlo bolo o chlp jasnejšie ako spln. Pátrači videli zhruba tri míle na všetky strany. Miestnym obyvateľom o skúške nepovedali nič. Ani astronómom, medzi nimi princetonskému astrofyzikovi Gáspárovi Bakosovi, ktorý voči projektu podal u amerického regulátora námietky, píše Sky & Telescope . Povolenie netrebalo: reflektory stáli na zemi, nie vo vesmíre.

Cash pripustil, že svetlo prácu uľahčilo. Aby sa však zmerala viditeľnosť, firma po svahu rozhádzala biele lesklé škatule dlhé asi štyri stopy. Pri tréningu záchranári zvyčajne hľadajú vyvážené figuríny v oblečení. „Nepredstavujú telá, ktoré majú na sebe oblečenie,“ povedal Cash. „Neodrážajú svetlo rovnako.“ Lesklá biela škatuľa vynikne zďaleka takmer v každom svetle, takže test mohol výsledok prikrášliť.

Jeho celkový verdikt bol pokojný: „Nemyslím si, že to navždy zmení pátranie a záchranu. V nočnej práci sme už teraz celkom dobrí.“ Väčší zmysel videl pri veľkých katastrofách, keď je pod troskami uväznených veľa ľudí a treba naraz osvetliť celú štvrť. Háčik je v cene: firma hovorila o sadzbách porovnateľných s hodinou práce vrtuľníka. Väčšina záchranných tímov si to dovoliť nemôže.

Niekoľko stoviek kilometrov vysoko je slnko stále vidieť, keď je zem pod ním už v noci. Ploché zrkadlo zachytí jeho lúče a pri správnom naklonení ich pošle dole. Na povrchu vznikne škvrna svetla. Jej veľkosť závisí od výšky dráhy: pri jedinom zrkadle má asi päť kilometrov v priemere.

Škvrna sa pohybuje spolu so satelitom, takže jedno zrkadlo osvetlí miesto len na pár minút. Aby svetlo vydržalo dlhšie, treba veľa satelitov, ktoré sa striedajú. Prvá sonda spoločnosti, Eärendil-1, rozloží zrkadlo s rozmermi 18 × 18 metrov, čo je približne plocha dvoch volejbalových ihrísk. Pracovné zrkadlá majú mať 54 × 54 metrov: deväťnásobok, teda zhruba 18 volejbalových ihrísk. Spolu chce firma mať do roku 2035 na dráhe okolo 50 000 satelitov, uvádza Time .

Áno, pred takmer 34 rokmi. Štvrtého februára 1993 sa ruská nákladná loď Progress M-15 odpojila od stanice Mir a rozvinula Znamja 2, zrkadlo s priemerom 20 metrov . Svetelná škvrna široká asi päť kilometrov prebehla nad nočným územím Európy od juhu Francúzska po Bielorusko. Mraky zakrývali veľkú časť kontinentu, no meteorológovia v Alpách, nad vrstvou oblačnosti, záblesk zachytili. Odhadli ho zhruba na jas splnu. Pokus z roku 1999 zlyhal, keď sa zrkadlo Znamja 2.5 zachytilo o anténu lode. Znamja 3 sa k štartu nikdy nedostalo: projekt zrušili.

Reflektory na skúške dávali svetlo o chlp jasnejšie ako spln. Skutočné zrkadlo sľubuje viac. Bakos a jeho spoluautori vypočítali, ako by vyzeralo jediné pracovné zrkadlo s rozmermi 54 × 54 metrov. Pre človeka stojaceho v jeho lúči by bolo asi 40-krát jasnejšie ako spln . Zem pod nohami by bola jasnejšia o rovnaký násobok. Firma tento odhad spochybňuje.

Skutočný rozdiel oproti Mesiacu však nie je v množstve svetla. Mesiac visí na oblohe ako široký, matný kotúč. Ploché zrkadlo odráža samotné slnko a vyzerá ako drobná bodka. Zjednodušene: človek v škvrne vidí malý kúsok slnečného disku, rovnako jasný ako povrch slnka. Hviezdy v škvrne by zmizli a žiara oblohy bude podľa Bakosa „horšia než vo veľkých mestách ako Londýn“.

V prvom rade amatérski astronómovia. Ďalekohľad zbiera svetlo a zväčšuje obraz, takže namieriť ho na takú bodku sa takmer rovná namieriť ho na slnko. Americká astronomická spoločnosť upozornila regulátora na možné poškodenie zraku a na to, že piloti a vodiči môžu byť krátko oslepení zábleskom. Spoločnosť argumentovala, že satelit je navrhnutý tak, aby bol čo najjasnejší, a to mimoriadne sťažuje ochranu vedeckých pozorovaní.

Biológovia a obhajcovia tmavej oblohy poukazujú na to, že svetlo v noci narúša vnútorné hodiny ľudí aj zvierat. A žiara by nezostala len v škvrne, lebo vzduch svetlo rozptyľuje. Podľa modelu Bakosa a jeho spoluautorov by pri jasnej noci aj 14 km od škvrny bola väčšina oblohy jasnejšia než pri splne a aj 34 km ďaleko by obloha v smere škvrny stále prežiarila noc so splnom.

Americká Federálna komisia pre komunikácie (FCC), ktorá rozhodla, že nočná obloha nie je jej vec. Deviateho júla 2026 FCC povolila výstavbu, štart a prevádzku Eärendilu-1 . Prideľuje rádiové spektrum, a preto skúmala hlavne to: ako bude satelit komunikovať so Zemou a ako ho stiahnu z dráhy, aby sa nestal vesmírnym odpadom. Svetlo, ktoré má satelit doručovať, aj škody pre astronómiu vyňala zo svojej pôsobnosti.

K žiadosti prišlo vyše 1 800 verejných pripomienok, mnohé odmietavé. Šiesteho augusta ekologické organizácie vrátane Earthjustice a DarkSky International požiadali komisiu, aby svoje rozhodnutie zrušila. Táto žiadosť zatiaľ nie je vybavená.

Reflect Orbital tvrdí, že nebude osvetľovať chránené prírodné oblasti ani miesta vyhradené pre astronómiu. Zákazníci podľa hovorcu firmy budú potrebovať povolenia, súhlas miestnych orgánov a overenie totožnosti ako v bankách. Tieto odpovede cituje astrofyzik Richard de Grijs , ktorý sa pýta, kto by o takých veciach mal vôbec rozhodovať.

Sľuby sa týkajú škvrny, no fyzika presahuje jej okraje. Zákazník kupuje kruh s priemerom asi päť kilometrov, kým obloha sa podľa výpočtov astronómov rozjasní na desiatky kilometrov okolo. De Grijs upozorňuje na to isté: odrazené svetlo dopadá na plochu, ktorá môže byť oveľa väčšia, než za akú zákazník zaplatil.

Eärendil-1 má letieť ako vedľajší náklad na rakete SpaceX do konca roka 2026, pevný termín však zatiaľ nie je. Pôvodný cieľ bol apríl. Reflect Orbital s ním plánuje otestovať samotnú technológiu a svoje ochranné opatrenia. Tisíce ďalších satelitov po ňom zostávajú zatiaľ len plánom.