Najväčší elektrický trajekt sveta sa zapája do siete ako celé mesto

16 megawattov. Podľa Pabla Lópeza, ktorý riadi prevádzku Buquebusu v uruguajskom meste Colonia del Sacramento, približne toľko odoberá celé mesto. Rovnaký výkon dodávajú aj dve nabíjačky v miestnom prístave, postavené pre jediný trajekt. „To je výkon, aký potrebuje celé mesto Colonia, preto sa muselo postaviť samostatné vedenie,“ vysvetlil López na jeseň 2025, keď sa začala inštalácia.

Trajekt sa volá China Zorrilla podľa uruguajskej herečky, ktorá bola blízkou priateľkou zakladateľa Buquebusu Juana Carlosa Lópeza Menu, a je to najväčšia loď na batérie, aká kedy vznikla. Dňa 22. októbra 2026 začala komerčnú prevádzku cez Río de la Plata medzi Buenos Airesom a Coloniou a na prvej plavbe viezla vyše 700 cestujúcich. Postavila ju austrálska loděnica Incat. Postaviť loď na batérie sa ukázalo ako zvládnuteľné. Ťažké bolo všetko okolo. Trajekt prekonal oceán ako náklad na palube inej lode, čo neprekvapuje: batérie mu vydržia len zhruba hodinu a pol plavby. A na brehu potreboval zástrčku veľkosti mesta.

Dvesto päťdesiat ton v štyroch miestnostiach

Trajekt je dlhý 130 metrov a široký 32 metrov. Zmestí 2 100 cestujúcich a 225 áut a pod palubou, v štyroch samostatných batériových miestnostiach, leží 5 016 batériových modulov s celkovou hmotnosťou približne 250 ton. Uložia vyše 40 megawatthodín. Incat tvrdí, že je to štyrikrát viac než akákoľvek doterajšia batéria na lodi.

Štyridsať megawatthodín sa lepšie predstaví v autách. Ak má veľký elektromobil 75 kWh batériu, trajekt drží energiu približne 530 takých áut. Je to hrubý odhad, ale mierka je jasná: v nákladnom priestore sa vezie 225 áut, no batérie nesú náboj flotily viac než dvakrát väčšej.

Podľa odhadu Incatu to stačí na približne 90 minút prevádzky. Zhruba 55-kilometrová plavba cez Río de la Plata trvá 75 minút, takže sa trajekt musí nabíjať po každej ceste, v oboch prístavoch. Osem elektromotorov poháňa osem vodných dýz a naftový motor na pohon tu nie je.

Prvých cestujúcich zasiahlo najviac ticho. Podľa Perfilu cestovalo vyše 700 ľudí na prvej plavbe bez hluku motorov a bez nepríjemných mechanických vibrácií. Generálny riaditeľ Incatu Craig Clifford, ktorý bol na palube, to čakal presne takto: ľudí podľa neho prekvapí najviac to, že známe hučanie motorov jednoducho zmizlo.

Najrýchlejší trajekt a jeho pomalý nástupca

Buquebus má zjavný bod porovnania. Pred loďou China Zorrilla bola jeho najväčším plavidlom Francisco, ďalší výtvor Incatu, slávny rýchlosťou. Guinnessova kniha rekordov ho uvádza ako najrýchlejší trajekt na svete, s rýchlosťou 58,1 uzla, teda približne 107 km/h. China Zorrilla prepraví dvakrát viac ľudí než Francisco.

Nový trajekt mal byť podobný. Návrh z roku 2019 počítal so štyrmi motormi na skvapalnený zemný plyn a rýchlosťou okolo 37,5 uzla. Potom Buquebus požiadal loděnicu, aby preskúmala batériovú verziu, a v roku 2023 sa projekt počas stavby zmenil. Predseda Incatu Robert Clifford to označil za zámerný skok, nie postupný krok: ceny paliva kolísali, batérie zlacneli a nabíjanie sa výrazne zrýchlilo.

López Mena to sám povedal jednoduchšie. „Keď sa naskytla šanca postaviť elektrickú loď, nechceli sme čakať na ďalšiu. Chceli sme, aby to bola táto,“ povedal v septembri 2026.

Za ten skok sa platilo rýchlosťou: prevádzková rýchlosť elektrického trajektu je obmedzená na 25 uzlov, teda asi 46 km/h, a rozdiel je dobre vidieť popri jeho dvoch plynových súrodencoch.

Loď by technicky mohla ísť rýchlejšie, povedal Pablo López, ale spotreba energie by bola príliš vysoká. Vo vode odpor rastie rýchlejšie než rýchlosť, takže každý ďalší uzol zje neprimeraný podiel náboja.

Cez oceán na cudzej palube

Najväčšia elektrická loď na svete nedokáže prekonať oceán vlastnou silou. Jej batérie stačia na jednu krátku plavbu a cesta z Tasmánie do Uruguaja podľa Infobae viedla po mori vyše 15 000 km.

Trajekt preto cestoval na inej lodi. Poloponorné 217-metrové plavidlo Black Marlin spustilo svoju nákladnú palubu do rieky Derwent pri Hobarte, trajekt sa postavil nad ňu a po vyčerpaní balastu sa zdvihol z vody. Plavba trvala asi 40 dní. Vyrazila o mesiace neskôr, než sa plánovalo, pretože príchod lode Black Marlin sa oneskoril kvôli narušeniam v Hormuzskom prielive. Dňa 12. septembra 2026 trajekt vyplával v uruguajskom prístave Nueva Palmira a dva vlečné člny ho odprevadili ďalej do Colonie. Do prevádzky vstúpil o vyše roka neskôr, než loděnica sľúbila v roku 2023.

Mesto na zástrčke

V tomto príbehu sú dôležité nábrežia rovnako ako loď. Colonia dostala pre jediné plavidlo nabíjačky, nový kábel a rozvodňu za asi 20 miliónov dolárov a nakoniec platí prevádzkovateľ, sčasti cez budúce účty za elektrinu.

Plné nabitie trvá podľa odhadu Incatu asi 40 minút. Pablo López povedal, že nabíjanie zapadá do výmeny cestujúcich. Trajekt sa nabíja, kým autá schádzajú a kontrolujú sa lístky, a cestovný poriadok sa takmer nemení.

Pre Uruguaj je takýto zákazník dokonca užitočný. Prezidentka UTE Andrea Cabrera pripomenula publiku na prezentácii trajektu, že 98 % elektriny v krajine pochádza z obnoviteľných zdrojov. Ešte v roku 2024 López Mena vysvetlil, že výroba v Uruguaji niekedy dosahuje 120 % spotreby a prebytok nie je kam uložiť. Trajekt, ktorý sa nabíja po každej plavbe, môže časť tohto prebytku premeniť na cesty.

Čo tento trajekt dokazuje a čo nie

Zatiaľ dokazuje jedno. Veľký osobný trajekt môže fungovať na batérie podľa cestovného poriadku, ak je trasa krátka a oba brehy majú výkonné nabíjačky. Incat uvádza, že už stavia ďalšie tri elektrické trajekty, každý 129 metrov dlhý, pre dánskeho prevádzkovateľa Molslinjen.

Dlhé trasy sú stále mimo dosahu, rovnako ako otvorený oceán. New Atlas s odvolaním sa na prevádzkovateľov uvádza úspory paliva 4,5 milióna dolárov ročne a návratnosť päť až osem rokov. Sú to projekcie, nie výsledky. Ani Buquebus nechce uviesť presný dojazd. „V praxi uvidíme skutočnú autonómiu. Na mori kolíše viac než na súši,“ upozornil Pablo López.

Pre cestujúcich je dôležitejšia cena lístka než akýkoľvek rekord. Tá teraz zahŕňa výkon celého mesta odoberaný v prístave a cenu tej energie určuje dodávateľ. Hlavným dodávateľom prevádzkovateľa býval palivový koncern. Teraz je to sieť. López Mena to pochopil už v roku 2024, keď sa loď ešte stavala. „Musím požiadať o zľavu: s nižšími nákladmi môžeme znížiť cestovné,“ povedal vtedy.