Staval cyklistov rýchlejších. Teraz im šije airbagy do traktoviek

Niekoľko mesiacov pred augustom 2019 mal belgický inžinier Bert Celis v aerodynamickom tuneli mladého jazdca Bjorga Lambrechta . Pre jeho laboratórium to bola rutina: nájsť takú polohu a výstroj, ktoré jazdcovi ušetria pár wattov. Potom, 5. augusta, na tretej etape Okolo Poľska, 22-ročný Lambrecht zišiel z cesty a narazil do betónového priepustu. Nedalo sa ho zachrániť.

„Premýšľal som, prečo majú cyklisti okrem prilby stále takmer žiadnu ochranu,“ spomína Celis . V októbri 2026 sa jeho odpoveď dostala do zoznamu najlepších vynálezov roka časopisu TIME. Je to airbag s hmotnosťou zhruba pol kila, ktorý sa skrýva v ramienkach cyklistických traktoviek a nafúkne sa za 100 milisekúnd. Najpodivnejšie na tomto príbehu je však niečo iné. Muž, ktorý celú kariéru zbieral z jazdcov gramy a watty, im teraz chce pridať záťaž. A tvrdí, že stopky si jej nevšimnú. Aby airbag vedel, kedy sa má spustiť, učil sa na archíve cudzích pádov, ktorý vedie belgická spravodajská agentúra.

Účtovník wattov

Celis je inžinier vzdelaním a aerodynamik povolaním. Spoluzaložil Flanders Bike Valley, flámske cyklistické laboratórium postavené okolo aerodynamického tunela, a spolupracoval s mnohými profesionálnymi tímami.

Práca pripomína účtovníctvo. Jazdec sedí na bicykli v prúde vzduchu, senzory merajú odpor a inžinieri posunú lakeť o centimeter alebo vymenia látku na pleciach. Päť wattov sa rátá ako poriadny úlovok. Za také drobnosti si tímy objednávajú špeciálne ponožky, tvarujú prilby nanovo a draho platia za kolesá.

Po Lambrechtovej smrti sa Celis obrátil na Sama Ratajczaka, ktorý viedol výskum a vývoj v belgickej firme Bioracer, vyrábajúcej cyklistické oblečenie (aj pre profesionálne tímy), a postavil jej aerodynamický tunel. V rokoch 2020 – 2021 Ratajczak so stážistom industriálneho dizajnu Stijnom Vanvolsemom rozpracoval koncept : airbag ukrytý v ramienkach bežných pretekárskych traktoviek, ktorý by pri páde chránil krk, hrudník, chrbát a boky.

Koncept fungoval. Zákazníci sa však nedostavili. Ešte v roku 2024 Ratajczak, ktorý už viedol vlastné dizajnérske štúdio, nazval nápad možným zlomom v bezpečnosti jazdcov a priznal, že tímy prejavili len malý záujem.

Prilba, ktorú presadila smrť

Chlad pelotónu sa dá ľahko vysvetliť. Profesionálna cyklistika sa desaťročia bránila každej ochrane, ktorá stála pohodlie alebo rýchlosť.

V roku 1991 sa Medzinárodná cyklistická únia (UCI) pokúsila zaviesť povinné prilby. Jazdci štrajkovali a pravidlo sa odložilo. Vrátilo sa až v roku 2003, keď kazašský jazdec Andrej Kivilev spadol na pretekoch Paríž–Nice bez prilby a na druhý deň zomrel. UCI potom vyhlásila prilby za povinné , no aj to bol kompromis: prvá verzia pravidla dovoľovala jazdcom zložiť si prilbu na záverečných stúpaniach dlhších ako päť kilometrov. Táto diera sa zatvorila až neskôr.

S ochranným oblečením to dopadlo rovnako. Bioracer tvrdil, že vie ušiť pretekársky dres, ktorý zmierni najčastejšie zranenia pri páde. Jazdci, ako informoval road.cc , uprednostnili pohodlie a rýchlosť, na ktoré boli zvyknutí.

Poučenie pochopí každý obchodník: v pelotóne sa bezpečnosť predáva, len keď nič nestojí na stopkách. Presne tak sa Celis snažil predať svoj airbag.

Pol kila, ktoré kedysi sľubovalo rýchlosť

V marci 2024, keď bol systém ešte prototypom, Celis povedal belgickej televízii Sporza , že airbag pridáva 500 až 600 gramov, zhruba jednu plnú fľašu navyše. Profíci ho zatiaľ odmietali z obáv o pohodlie a hmotnosť, preto Celis vytiahol aerodynamikovu kartu. Jazdec so systémom je podľa neho viac „v tvare slzy“ a na rovine pri 50 km/h to znamenalo rozdiel 5 až 15 wattov. „Prírastok hmotnosti je potom nepodstatný,“ povedal.

Pre pelotón to znelo lákavo: ochrana k rýchlosti zadarmo. Dnes firma hovorí opatrnejšie. V materiáloch k zoznamu TIME vývojári sľubujú niečo iné: airbag neovplyvňuje aerodynamiku a pod dresom je takmer neviditeľný. O zisku wattov sa už nehovorí a ani jedno tvrdenie nikto nezmeral nezávisle. Je tu aj druhý háčik: v horskom priesmyku váži pol kila pol kila, nech vzduch obteká akokoľvek hladko.

Samotné zariadenie vyzerá skromne. Malé vrecko na chrbte ukrýva elektroniku a patrónu s CO₂ a tenké hadičky z termoplastického polyuretánu vedú cez ramienka traktoviek.

Systém nekryje hlavu ani ramená, a je to zámer. Ratajczak vysvetlil, že po páde musí jazdec vedieť nasadnúť späť na bicykel a dokončiť preteky. Preto sa airbag asi desať sekúnd po spustení sám vyfukuje a zloží sa späť do ramienok. Na opätovné použitie treba vymeniť patrónu a jej zapaľovač, asi za 35 eur . Airbag v aute sa naproti tomu vymieňa celý.

Čo učia cudzie pády

Najťažšie na airbagu nie je látka ani plyn. Je to rozhodnutie, kedy sa spustiť.

Jazdec hodí bicykel na cieľovej čiare, šprintér kýva strojom zo strany na stranu, mestský cyklista preskočí obrubník. Nič z toho nie je pád, no pre senzor je to všetko prudký pohyb. Falošné spustenie uprostred šprintu je nebezpečné samo osebe a airbag, ktorý sa nespustí, je horší ako žiadny, lebo vytvára falošnú istotu. Sporza opisuje logiku prahu takto: jazdec, ktorý sa len šmýka po asfalte, ho nespustí, ale ak ho potom odhodí cez zvodidlo, airbag sa spustí.

Algoritmus Aerobagu vznikol na cudzích nehodách. Belgická spravodajská agentúra Belga má veľký archív záberov z pádov na pretekoch a vývojári pustili tieto zábery cez model umelej inteligencie. Ten zrekonštruoval pohyb tela podľa viditeľných kĺbov, ako sú plecia, boky a lakte, a z týchto trajektórií sa ladil prah spustenia. Zjednodušene: systém sa učil z pádov, ktoré by nikto nikdy nenainscenoval pre experiment.

Švédska spoločnosť Hövding pozná cenu omylu. Jej airbagový golier pre mestských cyklistov sa nafukoval okolo hlavy a predával sa ako náhrada prilby. V novembri 2023 švédsky úrad pre ochranu spotrebiteľa zastavil predaj modelu Hövding 3 kvôli chybe, ktorá mohla zabrániť rozloženiu goliera pri páde. Dňa 21. decembra 2023 firma podala návrh na konkurz . Súd medzitým zákaz pozastavil, no vedenie rozhodlo, že po mesiaci bez predaja sa firma zachrániť nedá. Airbag sa posudzuje podľa toho jedného razu, keď sa neotvorí.

Aerobag mieri na ten istý trh. Pre mestských cyklistov navrhol Aerobelt, opasok s rovnakým modulom, ktorý sa nosí cez bežné oblečenie. Fundracer, fond investujúci do mikromobility, získal menšinový podiel vo firme . Systém sa zatiaľ nepredáva. Spoluzakladateľ Aerobagu Quinton Van Loggerenberg odhaduje jeho cenu na 700 – 850 eur , čo je viac ako dobrá prilba a menej ako mnohé sady pretekárskych kolies.

Zatiaľ je poučenie z Hövdingu teoretické. Systém prešiel nárazovými skúškami s 3D-tlačenými figurínami jazdcov a ďalšie uvádzané kroky sú pády ľudí na mäkké dopadové plochy a nárazové figuríny. Zverejnené údaje o tom, o koľko znižuje zranenia pri skutočných nehodách, zatiaľ neexistujú.

Naučiť sa padať odznova

V slovách sa záujem objavil už v roku 2024. Celis povedal Sporze, že britský tím Ineos Grenadiers chcel airbag využiť, najmä po hroznom páde Egana Bernala, keď v januári 2022 víťaz Tour de France na tréningovej jazde narazil do zaparkovaného autobusu.

V skutkoch bol prvý, kto systém prevzal, holandský tím Picnic PostNL. Za projektom stojí bývalý profesionál Piet Rooijakkers. Tím už vyriešil zranenia z obrúsenia odevom odolným proti oderu a ako ďalší cieľ uviedol zlomené rebrá, panvy a kľúčne kosti. Nápad vzišiel z videa airbagu pre motorkárov na Instagrame, ktoré Rooijakkersa priviedlo k Celisovi. Svoje očakávania drží triezve . Airbag zachráni kľúčnu kosť, len ak mu jazdec naozaj dôveruje a drží ruky pri tele, pričom väčšina jazdcov pri páde vystrie ruky pred seba. Zdá sa, že sa jazdci budú musieť naučiť padať odznova. V roku 2026 dostali systémy na tréning Picnic PostNL a Visma–Lease a Bike a taliansky výrobca oblečenia Nalini do projektu investoval s plánom vyrobiť prvé traktovky s certifikátom Aerobag.

Celis v tomto závode nie je sám. Na jar 2026 predstavil Van Rysel, cyklistická značka Decathlonu, pretekársky overal s vstavaným airbagom: overal aj s airbagom váži asi 700 gramov a airbag sa podľa výrobcu spúšťa za 60 milisekúnd, takmer dvakrát rýchlejšie ako pri Aerobagu. „V cyklistike ste si museli vybrať medzi výkonom a bezpečnosťou,“ povedal Van Rysel .

Airbag na pretekoch zatiaľ neuvidíte. Začiatkom roka 2026 UCI začala zhromažďovať výrobcov a laboratóriá , aby napísali normy pre takéto systémy, a kým nebudú, nikto nemôže nastúpiť na štart s airbagom. Celis dúfa, že ho uvidí na pretekoch v roku 2027.

Prilba sa do profesionálnej cyklistiky dostala štrajkom a smrťou, ktorá prišla o dvanásť rokov neskôr. Celisov airbag ďalšiu tragédiu nepotrebuje. Potrebuje jazdca, ktorý mu pri páde dôveruje viac ako vlastným rukám.