Komu pripadne bitcoinový poklad za 5 miliárd dolárov kúpený za cudzie juany

Dôchodcovia z celého Číny odovzdali svoje juany spoločnosti Lantian Gerui. Časť týchto peňazí použila jej šéfka Qian Zhimin na nákup bitcoinov: podľa prokurátorov do nich išlo približne 6 miliárd juanov, vtedy zhruba 845 miliónov dolárov. Dnes sú tie mince v hodnote okolo 5 miliárd dolárov a ležia u britskej polície. Zdá sa, že zisk z ich rastu investori nedostanú.

Dňa 12. októbra 2026 rozhodol Vysoký súd v Londýne, že nároky podvedených investorov sa majú posudzovať podľa čínskeho, nie anglického práva. Znie to ako právnická technikália. Rozsudok však približuje britský štát k tomu, aby si nechal väčšinu pokladu aj so všetkými ziskami. A v New Yorku sa o dvakrát väčší poklad naťahujú obete podvodu, rodiny ľudí zabitých 11. septembra a Čína, ktorá USA obviňuje z hackerského útoku.

Budúca kráľovná Liberlandu v Hampsteade

Qian Zhimin, známa aj ako Yadi Zhang, ušla z Číny na falošný pas v septembri 2017. V Londýne bývala vo vile v Hampsteade s nájmom vyše 17-tisíc libier mesačne. Jej asistentka Jian Wen, bývalá pracovníčka rýchleho občerstvenia, sa pokúsila kúpiť dom v drahej štvrti a nevedela vysvetliť, odkiaľ má šéfka peniaze. Tak sa začalo vyšetrovanie. V roku 2018 polícia našla zariadenia s kľúčmi k 61-tisíc bitcoinom, čo je najväčšia konfiškácia kryptomeny v britských dejinách.

Najfarebnejšie podrobnosti sa objavili v Qianinych denníkoch. Snívala o vlastnej medzinárodnej banke a zámku vo Švédsku a do roku 2022 chcela byť kráľovnou Liberlandu, samozvaného mikroštátu na kúsku brehu Dunaja medzi Chorvátskom a Srbskom, ktorý žiadna krajina neuznáva.

V septembri 2025 sa Qian priznala k praniu špinavých peňazí a v novembri jej uložili trest 11 rokov a 8 mesiacov . „Vaším motívom bola čistá chamtivosť,“ povedal jej sudca. Tým sa trestný prípad skončil. Začal sa občianskoprávny, a ten je zaujímavejší.

Investori prišli o juany, nie o bitcoiny

Jeden z investorov, pán Yu, povedal pre BBC , ako odovzdal peniaze spoločnosti Lantian Gerui. Firma mu po troškách vyplácala časť sľúbených výnosov, takže nič netušil. V polovici roku 2017 začala čínska polícia firmu vyšetrovať a výplaty sa zastavili. Jeho manželstvo to, ako hovorí, neprežilo.

Yu ani nikto iný bitcoiny nekúpil. Odovzdali juany a na kryptomenu ich premenila až Qian. Kým mince ležali v Británii, ich hodnota stúpla mnohonásobne. Komu teda patrí ten nárast: ľuďom, ktorým ukradli juany, alebo štátu, ktorý poklad našiel?

Odpoveď závisí od toho, ktoré právo platí. Predstavte si, že zlodej použije vaše peniaze na kúpu lósu a vyhrá. Podľa anglického práva by investori mohli tvrdiť, že výhra, teda samotné mince, patrí im. Podľa čínskeho práva sú skôr veriteľmi a podľa právnikov by pravdepodobne dostali späť zhruba to, čo vložili, plus úroky. Cenu lósu, nie jackpot.

Sudca Mark Turner zvolil čínske právo . Zdôvodnil to tým, že schéma fungovala v Číne, zmluvy sa podpisovali tam, peniaze sa platili tam a Qian tam kúpila aj bitcoiny, cez burzu Huobi a mimoburzové obchody. Každý žalobca podľa neho musí preukázať vlastnícky záujem o mince. Zákon sám osebe nepozná všeobecný systém, ktorý by vyplatil všetkých poškodených: niečo dostanú len tí, čo dokážu, že mince sú ich.

Kto dostane rozdiel

Do 22. mája 2026 sa zaregistrovalo asi 16-tisíc ľudí , ktorí si na britskom súde chcú uplatniť podiel. To je menej než 13 % zo 128-tisíc investorov. Registrácia znamenala vybavovať veci v cudzej krajine, v cudzom jazyku a s londýnskymi právnikmi. Pre staršieho investora v Číne je to väčšia prekážka než akýkoľvek zákon.

Ostatní píšu listy. Investori zozbierali takmer 2 500 podpisov pod výzvu čínskemu ministerstvu zahraničných vecí: „Nechceme a nikdy neprijmeme situáciu, keď Británia bitcoiny skonfiškuje a nevráti nám ich.“ Yu to vyjadril skromnejšie. Dúfa, že britská vláda, prokurátori a súd prejavia súcit.

Štát má vlastné plány. Prokurátori požiadali súd, aby vláda smela bitcoiny zadržať, a v lete 2025 The Telegraph napísal, že kancelárka Rachel Reevesová počíta s predajom zhabaných kryptomien , aby zacelila diery v rozpočte. Prokurátori neskôr súdu sľúbili, že vypracujú samostatný systém odškodnenia , no bez podrobností.

Ani investori sa nevzdávajú. Dňa 16. októbra Vysoký súd povolil asi 16-tisíc žalobcom odvolať sa proti rozhodnutiu o uplatnení čínskeho práva.

Plány má aj Čína. Dňa 13. októbra, deň po londýnskom rozsudku, súd v Tianjine oznámil konanie o konfiškácii takmer 62-tisíc bitcoinov zhabaných v Británii. Peniaze vložilo približne 128-tisíc ľudí a podľa čínskych údajov z nich vyše 102-tisíc prišlo o peniaze.

Jedny mince, dva súdy.

V New Yorku dvakrát toľko mincí

Tento príbeh má amerického súrodenca a ten je ešte zamotanejší. Dňa 14. októbra 2025 podalo americké ministerstvo spravodlivosti žalobu o prepadnutie 127 271 bitcoinov , vtedy v hodnote okolo 15 miliárd dolárov. Prokurátori spájajú mince s kambodžskou skupinou Prince Group a jej predsedom Chen Zhim, ktorého obviňujú z prevádzkovania komplexov, kde boli obchodovaní ľudia nútení online podvádzať. V januári 2026 Kambodža zatkla Chen Zhiho a vydala ho Číne .

Koncom septembra 2026 sudkyňa Rachel Kovnerová odmietla deväť údajných obetí , ktoré sa chceli proti prepadnutiu brániť. Logika je podobná ako v Londýne: v oboch krajinách musí obeť dokázať, že mince sú jej. Títo ľudia prišli o peniaze kvôli podvodníkom, no nevedeli preukázať, že ich peniaze skončili práve v týchto peňaženkách. V najlepšom prípade sú podľa súdu bežnými nezabezpečenými veriteľmi bez nároku na samotné mince. Ak vláda uspeje, obete môžu o odškodnenie ešte požiadať ministerstvo spravodlivosti, ale ako žiadatelia, nie ako vlastníci.

Potom dej nabral zvrat, aký by si nevymyslel ani romanopisec. Analytici sa domnievajú, že mince pochádzajú z LuBianu, ťažobného poolu, teda služby, v ktorej tisíce počítačov ťažia bitcoin spoločne a delia sa o odmenu. Už v januári 2026 si na mince nárokovali príbuzní ľudí zabitých 11. septembra. Tvrdia, že LuBian mal väzby na Irán, a majú proti Iránu súdne rozsudky. Dňa 12. októbra sa jedna zo skupín rodín vrátila na súd : podľa jej rozsudkov jej Irán dlhuje vyše 671 miliónov dolárov.

Čínska štátna agentúra pre kybernetickú bezpečnosť CVERC medzitým v roku 2025 obvinila USA , že mince, ktoré z LuBianu zmizli v decembri 2020, získali pri operácii americkej rozviedky. Ministerstvo spravodlivosti nesprávne konanie popiera, no nevysvetlilo, ako sa k peňaženkám dostalo.

Ak prepadnutie prejde, mince už majú zjavný domov. Prezidentský výnos zo 6. marca 2025 zriadil Strategickú bitcoinovú rezervu , ktorú napĺňajú bitcoiny, o ktorých prepadnutí štátu už bolo právoplatne rozhodnuté, a zakazuje ich predávať.

Najprehľadnejšie peniaze, ktoré nikto nevie vrátiť

Kryptomeny majú povesť peňazí, na ktorých je všetko vidieť. Každú transakciu možno vystopovať a vyšetrovatelia toho využívajú: analytici prepojili americký poklad s poolom LuBian tak, že sledovali jeho stopu na blockchaine. Blockchain však ukazuje, kam mince putovali, kým súd sa pýta na niečo iné: čie sú? Medzi juanmi investora a bitcoinom v policajnom trezore stoja zmenárne, sprostredkovatelia a roky času. Určiť túto hranicu pre každého z tisícov ľudí je takmer nemožné.

Veľa vecí ostáva neisté. Londýnsky rozsudok je predbežný a súd už odvolanie povolil. Aj keby platil, odborníci na čínske právo ešte musia objasniť, či investori vôbec majú nejaké vlastnícke práva. Systém odškodnenia zatiaľ neexistuje a americké prepadnutie nie je právoplatné. Obete môžu nakoniec dostať späť svoje straty a štát si ponechá len rozdiel. Aj ten sú však miliardy.

Z toho vzniká zvláštna aritmetika. Najlepšou investíciou v celom tomto príbehu bolo rozhodnutie podvodníčky uložiť cudzie peniaze do bitcoinu. A zo zisku bude pravdepodobne najviac ťažiť ten, kto nevložil nič a osem rokov len držal zariadenia zhabané v jej prípade.