// Obsah
Obhajoba stála na jedinej myšlienke: bitcoin je len elektronický záznam, nemá vlastnú hodnotu, a čo nemá hodnotu, to sa nedá odobrať. Obžalovaný pomáhal gangu, ktorý hrozbami prinútil rodinu na thajskom ostrove Samui previesť mu 2,48 bitcoinu. Najvyšší súd Thajska zasadol v plnom zložení a s týmto argumentom nesúhlasil. Stručné zhrnutie rozhodnutia zverejnili 28. októbra 2026: bitcoin sa považuje za majetok a zákon ho pred lúpežou chráni rovnako ako peňaženku.
Dá sa ukradnúť to, čo si nemožno vziať do ruky? Otázka znie naivne, no právnici sa o nej škriepia už vyše desať rokov a krajiny na ňu odpovedajú rôzne. Tokijský súd v roku 2015 rozhodol, že bitcoin vlastniť nemožno. A koncom 19. storočia nemecký súd podľa rovnakej logiky oslobodil človeka, ktorý kradol elektrinu: prúd nie je vec. Od odpovede závisia celkom každodenné veci. Prijme polícia oznámenie o krádeži? Komu pripadnú mince, ak skrachuje burza?
Kaviareň na Samui
Všetko sa stalo 15. septembra 2022 v kaviarni na Samui. K mužovi a jeho manželke, občianke Ruska, si prisadlo päť cudzincov. Podľa prerozprávania prípadu dali najavo, že vedia, kde rodina chodí, a vyhrážali sa malému dieťaťu. Muža udreli do tváre. Manželka pod nátlakom kúpila 2,480801 BTC za 50 000 dolárov, vtedy asi 1,878 milióna bahtov, a poslala ich na peňaženku jedného z útočníkov.
Obžalovaného menom neuvádzajú, v dokumentoch je „pán A.“. Podľa prerozprávaní rozsudku medzi piatimi v kaviarni nebol. Gangu pomáhal s cestou a ubytovaním na ostrove a potom aj s útekom trajektom. Prvý stupeň mu dal 15 rokov a trest skrátil o tretinu, pretože jeho výpoveď pomohla vyšetrovaniu. Vyšlo desať rokov. Súd mu ešte nariadil vrátiť bitcoiny poškodeným, a ak sa to nepodarí, vyplatiť im 1,878 milióna bahtov. Najvyšší súd, ako píše CoinDesk, desaťročný trest ponechal v platnosti.
Argument obhajoby nie je taký prázdny, ako sa zdá. Paragraf 137 thajského Občianskeho zákonníka, na ktorý sa odvoláva aj samotný Najvyšší súd, nazýva vecou predmet, ktorý má hmotnú podobu. Bitcoin do ruky nevezmeš, nemá ani váhu, ani veľkosť.
Súd zašiel z trhovej strany. Bitcoin má trhovú cenu, dá sa vymeniť za hotovosť, ak sa nájde kupec, a vlastniť ho môže ktokoľvek. Stojí aspoň toľko, koľko sa za neho zaplatilo. Sudcovia sa odvolali aj na dekrét z roku 2018 o digitálnych aktívach, kde je kryptomena opísaná ako elektronické údaje, ktorými sa platí za tovar a služby. List Thajskej banky o tom, že kryptomena nie je zákonným platidlom, súd zohľadnil, no pokladal ho za odpoveď na inú otázku. Zlatou tehličkou ani obrazom sa v obchode tiež zo zákona zaplatiť nedá, a ukradnúť sa dajú. Nie každý majetok je určený na platenie.
Prúd tiež nie je vec
Podobný spor tu už raz bol a vtedy zvíťazila obhajoba. Od 12. do 17. januára 1895 poháňal obyvateľ Kielu svoj motor prúdom z mestskej elektrárne a platiť nemienil. Krajinský súd v Kieli ho oslobodil. Podľa nemeckého trestného zákonníka sa dala ukradnúť iba hnuteľná vec a vec musí mať hmotnú podobu. Elektrina je podľa sudcov sila alebo stav, nie látka. Dňa 20. októbra 1896 potvrdil oslobodenie aj Ríšsky súd v Lipsku.
Trestať bez paragrafu súd nemôže, a tak paragraf napísali. Dňa 9. apríla 1900 prijali v Nemecku zákon o treste za „odber elektrickej práce“: väzenie alebo pokuta do 1500 mariek. Dodnes žije v nemeckom Trestnom zákonníku ako samostatný § 248c. Stojí v kapitole o krádeži, ale samotný odber prúdu krádežou nikdy nenazvali.
Bitcoin má rovnakú slabinu ako prúd: nedá sa strčiť do vrecka. Elektrina však aspoň tečie po drôtoch, kým bitcoin je len súčet záznamov v spoločnej tabuľke prevodov.
458 mincí, ktoré nemožno vlastniť
V roku 2014 skrachovala tokijská burza Mt. Gox: predtým jej ukradli obrovské množstvo bitcoinov. Jeden z klientov požadoval od konkurzného správcu vrátenie vlastných 458 mincí. Logika je jednoduchá: ak bitcoiny patria jemu, treba ich vyňať zo spoločnej podstaty a vydať majiteľovi.
V auguste 2015 ho Tokijský okresný súd odmietol. Japonský Občiansky zákonník uznáva vlastníctvo iba k hmotným veciam. Klient dokazoval, že záznam v blockchaine je jeho bitcoin a že s ním nakladá len on. Súd nesúhlasil ani s jedným. Blockchain uchováva históriu prevodov a „zostatok“ vznikne, až keď sa tieto prevody spočítajú. Samostatný záznam, ktorý by bol samotným bitcoinom, tam nie je.
Je to rozhodnutie prvého stupňa a záväzné je len pre strany sporu. No dobre ukazuje, kam takáto logika vedie.
Ak bitcoin vlastniť nemožno, klient skrachovanej burzy je len ďalším veriteľom v rade.
Penthouse za cudzie USDT
V Singapure sa otázka v roku 2023 vynorila v prípade o mzdách. Ho Kai Xin pracovala u dodávateľa, ktorý vyplácal zamestnancom burzy Bybit mzdy v kryptomene, a mesačné tabuľky výplat upravovala iba ona. Od 31. mája do 31. augusta 2022 odišlo ôsmimi zvláštnymi platbami na štyri adresy 4 209 720 USDT. Jedna peňaženka bola podľa záznamov jej poskytovateľa registrovaná na jej doklad totožnosti, aj s jej selfie. Sama Ho vinila bratranca Jasona, ktorý mal údajne používať jej notebook. Súd usúdil, že Jason buď neexistuje, alebo nič také neurobil.
Peniaze podľa tvrdenia Bybitu išli na nové auto za približne 362 tisíc singapurských dolárov a veci od Louis Vuitton za 30 tisíc. Ho sa vzdala už objednaného štátneho bytu a spolu s manželom kúpila penthouse vo voľnom vlastníctve takmer za 3,7 milióna. Sudca Philip Jeyaretnam napísal, že vlastník kryptoaktíva má vlastnícke právo na „vec v pohľadávke“ (chose in action). Je to podobné ako s peniazmi na bankovom účte: nedotkneš sa ich, ale sú tvoje a súd ich ochráni. A keďže USDT (stablecoin viazaný na dolár) je niečím majetkom, súd môže od Ho nielen vymáhať dlh, ale nariadiť jej vrátiť majiteľovi samotné mince.
Mince klientov, nie burzy
Príbeh Mt. Gox má zrkadlový obraz. Prišiel z krajiny common law, kde sa právo vo veľkej miere skladá z minulých súdnych rozhodnutí. V roku 2020 riešil novozélandský sudca Gendall konkurz napadnutej burzy Cryptopia. Rozhodol, že mince na burze patria klientom, a samotná burza ich len uchovávala pre viac ako 900 tisíc ľudí. Takéto rozhodnutie má porazených. Mince vyňali zo spoločnej hromady a tým, ktorým Cryptopia dlhovala peniaze, ostalo menej: namiesto približne 85 % dlhu im teraz hrozilo menej ako polovica.
Británia tento prístup nakoniec zapísala do zákona o digitálnych aktívach, ktorý nadobudol účinnosť 2. decembra 2025. Skôr anglické právo poznalo dva druhy osobného majetku: veci, ktoré si možno vziať do ruky, a pohľadávky, ako dlh z dlžobného úpisu alebo peniaze na účte. Teraz vec nestráca ochranu vlastníctva len preto, že nezapadá ani do jedného z nich. Kryptomena teda môže byť tretím druhom majetku. Kde sú jeho hranice, určia súdy.
Rusko sa najprv naučilo zaisťovať
Poškodená z kaviarne na Samui je občianka Ruska a jej krajina dospela k rovnakej odpovedi z druhej strany: začala zaisťovaním. Dňa 20. februára 2026 prezident podpísal zákon, podľa ktorého sa digitálna mena pre Trestný zákonník považuje za majetok. V prvom rade ide o konfiškáciu a zaistenie. Vyšetrovateľ môže zobrať nosič s kľúčmi, od flashky po hardvérovú peňaženku, a ak je to technicky možné, previesť mince na adresu pod kontrolou štátu.
O štyri mesiace neskôr, 16. júna 2026, plénum Najvyššieho súdu aktualizovalo svoje uznesenie z roku 2002 o krádeži, lúpeži a ozbrojenej lúpeži. Do zoznamu toho, čo možno ukradnúť, pribudli popri bezhotovostných peniazoch a digitálnych rubľoch aj digitálna mena a digitálne práva. Krádež takýchto prostriedkov sa považuje za dokonanú v momente odpísania z účtu poškodeného. Pre poškodených to znamená, že odcudzenie kryptomeny majú súdy posudzovať ako krádež alebo lúpež, rovnako ako krádež peňazí z účtu.
Uznanie má aj opačnú stranu a na ruskom poradí je dobre vidieť. Zákon chráni majetok pred zlodejom, ale ten istý zákon ho môže zaistiť a skonfiškovať. Pre majiteľa bitcoinov je to férový obchod: kým sa minca považuje len za údaje, ťažko potrestať zlodeja aj vrátiť ju majiteľovi.
Odškodné podľa kurzu z roku 2022
Ostáva rodina z kaviarne na Samui. Súd spojil hodnotu bitcoinu s kúpnou cenou a na nej stojí aj odškodné: 1,878 milióna bahtov, ak sa mince nevrátia. A 30. októbra 2026, na pozadí hacku Binance, bitcoin klesol pod 77 tisíc dolárov. Tých istých 2,48 BTC stojí teraz asi 190 tisíc, takmer štyrikrát viac, než museli manželku prinútiť zaplatiť.
Ak sa mince nenájdu, rodina dostane v peniazoch zhruba štvrtinu ich dnešnej ceny. Uznať bitcoin za majetok bola len polovica práce. Ďalší spor bude o tom, podľa akej ceny počítať: vtedajšej, alebo dnešnej.
