Kódy k 6 000 bitcoinom skončili na skládke. Päť peňaženiek sa napriek tomu otvorilo

Dvanásť riadkov na jedinom hárku papiera A4 malo v roku 2020 hodnotu takmer 54 miliónov eur. Ír Clifton Collins na ten hárok vytlačil kódy k dvanástim bitcoinovým peňaženkám, v každej po 500 mincí, a ukryl ho do hliníkového uzáveru puzdra na udice. Puzdro zostalo v prenajatom dome v grófstve Galway. Collins zamieril do väzenia, dom sa vypratal a jeho veci odviezli na miestnu skládku. Odpad odtiaľ sa podľa správy The Irish Times z roku 2020 vozí na spálenie do Nemecka a Číny.

Viac než šesť rokov boli tie peniaze mimo dosahu: súd ich zmrazil, no nikto ich nemohol vziať. Potom sa od marca 2026 začali peňaženky otvárať jedna za druhou, zhruba raz za dva mesiace. Dvadsiateho októbra sa pohla piata: 500 bitcoinov, asi 41,5 milióna dolárov. Prvá rovnaká dávka 500 mincí mala v marci hodnotu približne 34 miliónov; rozdiel je v cene. Oficiálne sa k trom z týchto piatich presunov niekto priznal a nikto nevysvetlil, ako je to celé vôbec možné.

Ako sa včelár dostal k 6 000 bitcoinom

Collins vyrastal v Crumline, štvrti Dublinu. Pracoval ako ochrankár, istý čas chovával včely a získaval ceny za med, potom viac než desať rokov pestoval konope v prenajatých domoch. Na prelome rokov 2011 a 2012 vložil výnosy do bitcoinov. Minca vtedy stála pár dolárov, takže celá zásoba ho podľa hrubého odhadu vyšla na desiatky tisíc dolárov.

Časť peňazí išla na koníčky. Collins si kúpil dvojmiestny vírnik a chodil na lekcie lietania a v roku 2020 odovzdal štátu majetok za 1,2 milióna eur: bitcoiny za milión eur, vírnik, obytnú dodávku a rybársku loď .

Veľké peniaze ležali inde. Začiatkom roka 2017 mal na jednom účte tesne vyše 6 000 bitcoinov a bál sa, že mu ich môže ukradnúť hacker. Rozdelil preto mince do dvanástich nových peňaženiek, presne po 500 v každej. Kódy k všetkým dvanástim skončili na tom jedinom hárku.

Aby bolo jasné, prečo na tom hárku tak záležalo, pomôže jeden detail. Bitcoin nemá banku ani tlačidlo „zabudol som heslo“. Právo míňať mince vyplýva zo súkromného kľúča: dlhého čísla, ktoré pozná iba majiteľ. Peňaženku a jej zostatok vidí v blockchaine ktokoľvek, no bez kľúča sa mince pohnúť nedajú. Nový kľúč nevydá žiadna polícia, súd ani vývojár.

Puzdro na udice skončilo na skládke

V roku 2017 zastavila hliadka Collinsov džíp na priesmyku Sally Gap v grófstve Wicklow a v aute našla konope. Vyšetrovatelia potom vypátrali pestovateľňu v Galway s rastlinami v hodnote približne 450 000 eur . Collins dostal päť rokov.

Zatiaľ čo bol vo väzení, do domu v dedine Farnaught sa niekto vlámal a neskôr všetko, čo v ňom zostalo, vypratali v mene prenajímateľa. Pracovníci skládky si spomínali, že videli vyhodené rybárske vybavenie. Puzdro na udice sa nikdy nenašlo.

Polícia príbehu uverila a mala na to dôvody. Potvrdil ho prenajímateľ, ľudia, ktorí dom vyprázdnili, aj tí, čo Collinsovi pomáhali rozdeliť bitcoiny. Na peňaženky nikto viac než rok predtým, než na neho polícia natrafila, nesiahol. Sám Collins policajtom povedal, že sa so stratou zmieril a berie ju ako trest za vlastnú hlúposť.

Vo februári 2020 írsky Najvyšší súd rozhodol, že bitcoiny sú výnosom z trestnej činnosti, a natrvalo ich zmrazil. Stali sa najcennejším majetkom v histórii Criminal Assets Bureau (CAB), írskej agentúry, ktorá zbavuje zločincov majetku. Úrad ich však nemohol prevziať. Do októbra 2024 mali dvanásť peňaženiek hodnotu približne 350 miliónov eur a úrad podľa The Irish Times vydržal v nádeji, že technológia raz otvorí aj ich.

Otvoriť to, čo sa otvoriť nedá

Dvadsiateho štvrtého marca 2026 írska polícia vydala stručné vyhlásenie . Úrad v spolupráci s Európskym centrom pre boj proti počítačovej kriminalite pri Europole získal prístup k peňaženke s 500 bitcoinmi a zhabal ju, spolu približne 30 miliónov eur (zhruba 34 miliónov dolárov). Europol hostil vyšetrovateľov v Haagu a poskytol „vysoko zložitú technickú odbornosť a dešifrovacie zdroje“. Vyhlásenie majiteľa nemenovalo.

Toho istého dňa si analytici z Arkhamu všimli , že 500 bitcoinov odišlo z adresy, ktorú dlho označovali ako „Clifton Collins: Lost Keys“, na úložný účet burzy Coinbase.

Ako sa polícia ku kľúču dostala, nie je známe. Naznačuje to jedno slovo: dešifrovanie. Dešifrovať sa dá len niečo zašifrované, čo vedie k myšlienke, že vyšetrovatelia mali niečo v rukách. Napríklad súbor peňaženky alebo kópiu kódov na zabavenom zariadení, zamknutú heslom. Heslá sa dajú uhádnuť, ak máte dosť výpočtového výkonu. Nešlo o prelomenie samotného bitcoinu: to by ohrozilo každú peňaženku na svete a nikto nenašiel po ňom žiadnu stopu.

Jeden detail stojí za zamyslenie. Peňaženky sa otvárajú po jednej, v odstupe šiestich až ôsmich týždňov. Keby vyšetrovatelia mali jediný hlavný kľúč ku všetkým dvanástim, bolo by jednoduchšie zobrať všetko naraz. Rytmus pripomína skôr prácu, pri ktorej si každá peňaženka vyžaduje vlastné úsilie. To je náš odhad, nie fakt.

Trikrát oficiálne, dvakrát potichu

Úrad potvrdil tri zhabania. Po marci prišiel máj, keď mince podľa Arkhamu zamierili na adresu patriacu firme Wintermute. To je spoločnosť, ktorá vo veľkom kupuje a predáva kryptomeny, takže mince boli pravdepodobne určené na predaj. Druhého júla úrad oznámil tretiu dávku a celkový súčet stúpol na 1 500 bitcoinov . V máji aj v júli úrad poďakoval Europolu takmer rovnakými slovami a v máji dodal, že sa už nebude vyjadrovať.

Potom prišli ďalšie dva presuny. Koncom augusta a 20. októbra opustilo Collinsove peňaženky po 500 bitcoinov na adresu spojenú s Coinbase Prime, službou burzy pre veľkých klientov. Tretia, oficiálna dávka išla v júli na to isté miesto. Aj tieto mince vyzerajú, že sa pripravujú na predaj: príjemca októbrovú dávku rozdelil na 42 kúskov , z ktorých štyridsať malo presne po 10 bitcoinov. Takto sa dá predávať ľahšie, po malých častiach. Arkham si myslí, že za oboma presunmi je s najväčšou pravdepodobnosťou polícia, no írske úrady mlčia.

Kam peniaze putujú

Podľa írskeho práva môže úrad zhabaný majetok držať sedem rokov a potom ho odovzdať ministerstvu financií, teda do štátneho rozpočtu. Postup vysvetlil Irish Examiner už v roku 2020. Rozsah ukazuje jedno porovnanie. Za celý rok 2023 vrátil úrad do štátnej pokladnice 8,6 milióna eur, čo bol jeho najlepší výsledok za 15 rokov. Jediná peňaženka otvorená v marci bola hodnotná viac než trikrát toľko. Na rozdiel od britského prípadu s bitcoinmi za 5 miliárd dolárov , kde oklamaní sporitelia o mince bojujú, tu nie je s kým bojovať: peniaze súd označil za zločinecké a Collins sa s nimi už dávno rozlúčil.

Čo naozaj znamená „stratené navždy“

Už v roku 2017 odhadol Chainalysis, že sa stratilo 2,8 až 3,8 milióna bitcoinov, teda 17 až 23 % všetkých vtedy existujúcich mincí. Takéto odhady stoja na jednoduchom signáli: mince, ktoré sa roky nepohnú. Collinsove peňaženky boli učebnicový prípad. Takmer desať rokov ticha, príbeh o spaľovni, súdne rozhodnutie a štítok „Lost Keys“ v prehliadači blockchainu.

Skutočné straty sa dejú tiež, keď je kľúč naozaj na skládke. V roku 2013 James Howells z Walesu vyhodil pevný disk so 7 500 bitcoinmi. Dvanásť rokov žiadal mestskú radu v Newporte, aby mu dovolila kopať, a v januári 2025 súd jeho žalobu zamietol s odôvodnením, že nemá „reálnu šancu na úspech“. Rada plánovala skládku uzavrieť a prekryť. Howellsove kľúče ležia na fyzickom disku pod tonami odpadu. Čo mali vyšetrovatelia v Collinsovom prípade namiesto hárku, nie je známe.

Nič z toho neznamená, že sa dá otvoriť každá zabudnutá peňaženka. Europol zjavne mal s čím pracovať, kým bežný človek, ktorý stratil heslo, takéto zdroje nemá.

Sedem Collinsových peňaženiek stále mlčí. Podľa Arkhamu v nich je 3 500 bitcoinov, asi 291 miliónov dolárov. No vo svete bitcoinu sa ukazuje, že „stratené“ znamená len „kľúč zatiaľ nikto nenašiel“.