Vo februári 2009 nakreslil Randall Munroe dvojpolíčkový komiks . Na prvom políčku sníva krypto nerd: jeho notebook chráni 4096-bitové šifrovanie, záporáci postavia klaster za milión dolárov, aby ho prelomili, a vzdajú to. Druhé políčko ukazuje, čo by sa stalo naozaj. Majiteľa omámia a bijú ho päťdolárovým francúzskym kľúčom, kým im neprezradí heslo.

O sedemnásť rokov neskôr sa tento vtip číta ako policajný denník. V noci 19. septembra 2026 vošli do domu vo Vendin-le-Vieil, malom meste na severe Francúzska, štyria muži v kuklách. Zviazali rodičov aj ich dve deti , osem- a dvanásťročné, otca odviedli do vedľajšej izby a prinútili ho previesť kryptomeny za približne 40 000 eur. Otec pracuje v krypto odvetví. Nikto nezlomil jediné heslo.

Tento druh zločinu má meno: útok francúzskym kľúčom (wrench attack). A má aj svetového lídra, na ktorého by na prvý pokus trafilo máloktoré tipovanie. Nie USA, nie Brazíliu, ale Francúzsko. V júli neďaleko Paríža zviazali traja muži ďalšiu rodinu, údajne na základe tipu z uniknutej databázy krypto daňovej služby. V peňaženke bolo asi 100 eur.

Komiks, ktorý sa stal tabuľkou

Americký vývojár Jameson Lopp vedie od roku 2018 verejný zoznam fyzických útokov na ľudí s kryptomenami, siaha až do roku 2014. Sám je v ňom tiež. V októbri 2017 poslal falošný tiesňový hovor policajný zásahový tím k jeho domu v Severnej Karolíne a niekto sa ho pokúsil vydierať. Táto finta sa volá swatting.

Prvým záznamom je Hal Finney. V januári 2009 prijal od tvorcu siete Satoshiho Nakamota úplne prvú bitcoinovú transakciu. Do roku 2014 ho ALS takmer úplne ochromila. V poslednom roku jeho života vydierači volali jeho rodine a žiadali 1 000 bitcoinov. Potom polícia po falošnom hlásení stormovala dom.

Potom sa záznamy kopia. Zoznam obsahuje 22 prípadov za rok 2017 a 167 za rok 2025. K 22. októbru 2026 ich bolo tento rok 133, z toho 50 vo Francúzsku: dvakrát toľko ako Francúzsko malo za celý rok 2025. Lopp upozorňuje, že zoznam je neúplný, lebo veľa útokov sa nikdy nenahlási.

Júlová správa firmy CertiK ukazuje hlavný posun na prvý pohľad. Vlámania do domov vzrástli za pol roka na 20 z jedného v rovnakom období minulého roka a sú dnes najčastejším typom týchto útokov. Zločinci prestali čakať na obete na ulici a prišli k nim domov.

Chainalysis napočítal viac ako 30 miliónov dolárov skutočne ukradnutých. No z 46 útokov, ktoré firma sledovala, zločinci dostali zaplatené len v 12, teda v 26 %. V roku 2025 to bolo 49 %. Viac násilia, menej koristi.

Vlastná banka, vlastný trezor

Obľúbené krypto heslo znie „buď si sám sebe bankou“. Mince na hardvérovej peňaženke, zariadení veľkosti USB kľúča, ktoré uchováva kľúče, prežijú krach burzy aj jej hacknutie. Ibaže taká banka nemá stráže ani trezor na inej adrese. Trezor stojí v spálni a kombináciu má majiteľ v hlave.

Bežné peniaze sú pri lúpeži so zbraňou zlá korisť. Banky nastavujú limity, označujú podozrivé prevody a platby sa dajú napadnúť. Bitcoinový prevod je konečný: nikde nie je podpora, ktorá by peniaze vrátila. Polícii sa niekedy podarí zmraziť časť ukradnutých prostriedkov na burzách, ale to je naháňačka, nie tlačidlo späť.

Je tu aj tretí dôvod. Blockchain je verejný a zostatok na ktorejkoľvek adrese vidí každý. Stačí spojiť adresu s menom a zločinec vie o peniazoch obete viac ako susedia.

Prečo práve Francúzsko

Minister vnútra Laurent Nuñez 30. júna 2026 označil krajinu za „akési epicentrum“ týchto útokov. Uvedených 77 prípadov za šesť mesiacov presahuje celosvetový súčet CertiK, pretože polícia vidí aj pokusy a prípady, o ktorých tlač nepísala. Nuñez uviedol, že mimoriadne opatrenia viedli k 200 zadržaniam a 724 ľudí z krypto odvetvia sa prihlásilo do systému rýchleho policajného upozornenia.

Zlom nastal v januári 2025. Davida Ballanda, spoluzakladateľa francúzskeho výrobcu hardvérových peňaženiek Ledger, uniesli spolu s manželkou z domu v strednom Francúzsku. Únoscovia mu odrezali časť prsta a poslali video ďalšiemu spoluzakladateľovi. Polícia Ballanda oslobodila nasledujúci deň.

V máji 2025 zachytila útok kamera. Uprostred Paríža sa maskovaní muži pokúsili natlačiť do dodávky , upravenej tak, aby vyzerala ako zásielková, dcéru a malého vnuka Pierra Noizata, šéfa krypto burzy Paymium. Jej partner sa bránil, kým neutiekli.

Chainalysis vidí v únikoch hlavnú hnaciu silu francúzskeho nárastu. Vyšetrovatelia tvrdia, že zamestnankyňa daňového úradu v Bobigny prehľadávala daňovú databázu kvôli krypto investorom a ich údaje predávala zločincom. Zatkli ju koncom júna 2025.

V januári 2026 hackeri prelomili Waltio, francúzsku službu, ktorá pomáha krypto investorom s daňovými priznaniami. Unikli e-mailové adresy zákazníkov spolu s ich zostatkami ku koncu roka 2024. Podľa francúzskych médií práve tento súbor navigoval troch mužov, ktorí 13. júla 2026 vtrhli do domu v Taverny pri Paríži. Zviazali matku s desaťročným dieťaťom a otca šokovali paralyzérom, kým im nevydal kódy.

Dáta mali rok a pol. V peňaženke bolo asi 100 eur. Útočníci preto od manželky vyžadovali dva prevody po 450 eur. V septembri obvinili šiestich podozrivých z ozbrojeného vydierania organizovaným gangom.

Prichádzajú po nesprávnych ľudí

CertiK upozorňuje , že zločinci čoraz častejšie idú po rodine držiteľa mincí, nie po ňom samom: po rodičoch, manželoch, deťoch. Podľa firmy sa vo viac ako polovici prípadov stane obeťou alebo nátlakovým prostriedkom príbuzný hlavného cieľa.

V skorých ranných hodinách 5. februára 2026 pri Grenobli únoscovia odvliekli 35-ročnú sudkyňu a jej 67-ročnú matku. Krypto výkupné žiadali od jej partnera, spolumajiteľa krypto startupu, ktorý nebol doma. Ženy našli zranené v garáži v susednom departmente: samy sa rozviazali a zavolali o pomoc suseda. Výkupné nikto nezaplatil.

Niekedy je to jednoduchšie: gang si pomýli adresu. Dňa 12. februára 2026 prišla skupina k domu šéfa Binance France, nezastihla ho a odišla s dvoma telefónmi. O pár hodín neskôr tí istí muži hľadali iného krypto podnikateľa, trafili zlý dom a ženu, ktorá tam býva, udreli pažbou pušky do hlavy. V auguste pri Rennes útočníci držali a zbili nájomníkov domu prenajatého držiteľovi kryptomien. Ten tam nebol.

Kto stojí za dverami

Typický útočník nevyzerá ako filmový gangster. Plukovníčka Christelle Tarrolle vedie jednu z vyšetrovacích jednotiek žandárstva. Podľa jej čísel, ktoré žandárstvo zverejnilo 7. októbra 2026, je 16 % najatých na tieto únosy maloletých a 70 % má 18 až 29 rokov.

Verbujú ich na WhatsAppe, TikToku, Snapchate a Telegrame. Mnohí pochádzajú z drogového prostredia, ale sú medzi nimi aj študenti s čistým registrom, ktorí súhlasia, že budú šoférovať, a nie vždy chápu, do čoho išli. V prípade uniesnutej sudkyne obvinili šiestich mladých ľudí , jedného z nich maloletého.

Vzniká akási kuriérska služba pre násilie. Organizátor často sedí ďaleko a velí v komunikačnej aplikácii, zatiaľ čo najatí vykonávatelia sa menia zákazku od zákazky. Žandári preto naháňajú dva ciele naraz: pešiakov vo Francúzsku a organizátorov v zahraničí.

Trezor s časovým zámkom

Obchody už dávno používajú trezory s časovým zámkom: pokladníčka ich nemôže otvoriť skôr, nech ju niekto prosí akokoľvek pekne. Ochrana pred francúzskym kľúčom funguje rovnako. Cieľom nie je ukryť heslo, ale znemožniť rýchly prístup k peniazom.

CertiK odporúča veľkým držiteľom multisig peňaženky a oneskorenie výberov. Multisig znamená, že prevod vyžaduje podpisy viacerých kľúčov uložených na rôznych miestach alebo u rôznych ľudí. Pod hrozbou tak jeden človek stále nemôže previesť všetko. Oneskorenie núti zločincov držať obeť hodiny či dokonca dni, čo zvyšuje šancu, že ich niekto vyruší.

Príručka v Loppovom repozitári pridáva návnadovú peňaženku. Je to dôveryhodná peňaženka s malým zostatkom a zapamätaným PIN-om, ktorú možno vydať bez odhalenia hlavných prostriedkov. Tá istá príručka radí uchovávať hlavnú zásobu mimo domova a nikdy nespájať burzové účty s verejnými profilmi na sociálnych sieťach.

Pre bežného človeka s pár tisíckami eur v peňaženke je pravidlo nudnejšie. Nechváľte sa svojimi mincami na internete a pamätajte, že každá služba, ktorá pozná váš zostatok, môže jedného dňa uniknúť. Prípad z Taverny ukazuje, že zločincovi stačí riadok v starej tabuľke.

Krypto vzniklo preto, aby vyradilo sprostredkovateľa. Banka vyzerala ako zbytočný článok medzi ľuďmi a ich peniazmi. Ukázalo sa, že nudný sprostredkovateľ mal úlohu, na ktorú nikto nemyslel: jeho trezor nebol u vás doma.

Dôchodcovia z celého Číny odovzdali svoje juany spoločnosti Lantian Gerui. Časť týchto peňazí použila jej šéfka Qian Zhimin na nákup bitcoinov: podľa prokurátorov do nich išlo približne 6 miliárd juanov, vtedy zhruba 845 miliónov dolárov. Dnes sú tie mince v hodnote okolo 5 miliárd dolárov a ležia u britskej polície. Zdá sa, že zisk z ich rastu investori nedostanú.

Dňa 12. októbra 2026 rozhodol Vysoký súd v Londýne, že nároky podvedených investorov sa majú posudzovať podľa čínskeho, nie anglického práva. Znie to ako právnická technikália. Rozsudok však približuje britský štát k tomu, aby si nechal väčšinu pokladu aj so všetkými ziskami. A v New Yorku sa o dvakrát väčší poklad naťahujú obete podvodu, rodiny ľudí zabitých 11. septembra a Čína, ktorá USA obviňuje z hackerského útoku.

Budúca kráľovná Liberlandu v Hampsteade

Qian Zhimin, známa aj ako Yadi Zhang, ušla z Číny na falošný pas v septembri 2017. V Londýne bývala vo vile v Hampsteade s nájmom vyše 17-tisíc libier mesačne. Jej asistentka Jian Wen, bývalá pracovníčka rýchleho občerstvenia, sa pokúsila kúpiť dom v drahej štvrti a nevedela vysvetliť, odkiaľ má šéfka peniaze. Tak sa začalo vyšetrovanie. V roku 2018 polícia našla zariadenia s kľúčmi k 61-tisíc bitcoinom, čo je najväčšia konfiškácia kryptomeny v britských dejinách.

Najfarebnejšie podrobnosti sa objavili v Qianinych denníkoch. Snívala o vlastnej medzinárodnej banke a zámku vo Švédsku a do roku 2022 chcela byť kráľovnou Liberlandu, samozvaného mikroštátu na kúsku brehu Dunaja medzi Chorvátskom a Srbskom, ktorý žiadna krajina neuznáva.

V septembri 2025 sa Qian priznala k praniu špinavých peňazí a v novembri jej uložili trest 11 rokov a 8 mesiacov . „Vaším motívom bola čistá chamtivosť,“ povedal jej sudca. Tým sa trestný prípad skončil. Začal sa občianskoprávny, a ten je zaujímavejší.

Investori prišli o juany, nie o bitcoiny

Jeden z investorov, pán Yu, povedal pre BBC , ako odovzdal peniaze spoločnosti Lantian Gerui. Firma mu po troškách vyplácala časť sľúbených výnosov, takže nič netušil. V polovici roku 2017 začala čínska polícia firmu vyšetrovať a výplaty sa zastavili. Jeho manželstvo to, ako hovorí, neprežilo.

Yu ani nikto iný bitcoiny nekúpil. Odovzdali juany a na kryptomenu ich premenila až Qian. Kým mince ležali v Británii, ich hodnota stúpla mnohonásobne. Komu teda patrí ten nárast: ľuďom, ktorým ukradli juany, alebo štátu, ktorý poklad našiel?

Odpoveď závisí od toho, ktoré právo platí. Predstavte si, že zlodej použije vaše peniaze na kúpu lósu a vyhrá. Podľa anglického práva by investori mohli tvrdiť, že výhra, teda samotné mince, patrí im. Podľa čínskeho práva sú skôr veriteľmi a podľa právnikov by pravdepodobne dostali späť zhruba to, čo vložili, plus úroky. Cenu lósu, nie jackpot.

Sudca Mark Turner zvolil čínske právo . Zdôvodnil to tým, že schéma fungovala v Číne, zmluvy sa podpisovali tam, peniaze sa platili tam a Qian tam kúpila aj bitcoiny, cez burzu Huobi a mimoburzové obchody. Každý žalobca podľa neho musí preukázať vlastnícky záujem o mince. Zákon sám osebe nepozná všeobecný systém, ktorý by vyplatil všetkých poškodených: niečo dostanú len tí, čo dokážu, že mince sú ich.

Kto dostane rozdiel

Do 22. mája 2026 sa zaregistrovalo asi 16-tisíc ľudí , ktorí si na britskom súde chcú uplatniť podiel. To je menej než 13 % zo 128-tisíc investorov. Registrácia znamenala vybavovať veci v cudzej krajine, v cudzom jazyku a s londýnskymi právnikmi. Pre staršieho investora v Číne je to väčšia prekážka než akýkoľvek zákon.

Ostatní píšu listy. Investori zozbierali takmer 2 500 podpisov pod výzvu čínskemu ministerstvu zahraničných vecí: „Nechceme a nikdy neprijmeme situáciu, keď Británia bitcoiny skonfiškuje a nevráti nám ich.“ Yu to vyjadril skromnejšie. Dúfa, že britská vláda, prokurátori a súd prejavia súcit.

Štát má vlastné plány. Prokurátori požiadali súd, aby vláda smela bitcoiny zadržať, a v lete 2025 The Telegraph napísal, že kancelárka Rachel Reevesová počíta s predajom zhabaných kryptomien , aby zacelila diery v rozpočte. Prokurátori neskôr súdu sľúbili, že vypracujú samostatný systém odškodnenia , no bez podrobností.

Ani investori sa nevzdávajú. Dňa 16. októbra Vysoký súd povolil asi 16-tisíc žalobcom odvolať sa proti rozhodnutiu o uplatnení čínskeho práva.

Plány má aj Čína. Dňa 13. októbra, deň po londýnskom rozsudku, súd v Tianjine oznámil konanie o konfiškácii takmer 62-tisíc bitcoinov zhabaných v Británii. Peniaze vložilo približne 128-tisíc ľudí a podľa čínskych údajov z nich vyše 102-tisíc prišlo o peniaze.

Jedny mince, dva súdy.

V New Yorku dvakrát toľko mincí

Tento príbeh má amerického súrodenca a ten je ešte zamotanejší. Dňa 14. októbra 2025 podalo americké ministerstvo spravodlivosti žalobu o prepadnutie 127 271 bitcoinov , vtedy v hodnote okolo 15 miliárd dolárov. Prokurátori spájajú mince s kambodžskou skupinou Prince Group a jej predsedom Chen Zhim, ktorého obviňujú z prevádzkovania komplexov, kde boli obchodovaní ľudia nútení online podvádzať. V januári 2026 Kambodža zatkla Chen Zhiho a vydala ho Číne .

Koncom septembra 2026 sudkyňa Rachel Kovnerová odmietla deväť údajných obetí , ktoré sa chceli proti prepadnutiu brániť. Logika je podobná ako v Londýne: v oboch krajinách musí obeť dokázať, že mince sú jej. Títo ľudia prišli o peniaze kvôli podvodníkom, no nevedeli preukázať, že ich peniaze skončili práve v týchto peňaženkách. V najlepšom prípade sú podľa súdu bežnými nezabezpečenými veriteľmi bez nároku na samotné mince. Ak vláda uspeje, obete môžu o odškodnenie ešte požiadať ministerstvo spravodlivosti, ale ako žiadatelia, nie ako vlastníci.

Potom dej nabral zvrat, aký by si nevymyslel ani romanopisec. Analytici sa domnievajú, že mince pochádzajú z LuBianu, ťažobného poolu, teda služby, v ktorej tisíce počítačov ťažia bitcoin spoločne a delia sa o odmenu. Už v januári 2026 si na mince nárokovali príbuzní ľudí zabitých 11. septembra. Tvrdia, že LuBian mal väzby na Irán, a majú proti Iránu súdne rozsudky. Dňa 12. októbra sa jedna zo skupín rodín vrátila na súd : podľa jej rozsudkov jej Irán dlhuje vyše 671 miliónov dolárov.

Čínska štátna agentúra pre kybernetickú bezpečnosť CVERC medzitým v roku 2025 obvinila USA , že mince, ktoré z LuBianu zmizli v decembri 2020, získali pri operácii americkej rozviedky. Ministerstvo spravodlivosti nesprávne konanie popiera, no nevysvetlilo, ako sa k peňaženkám dostalo.

Ak prepadnutie prejde, mince už majú zjavný domov. Prezidentský výnos zo 6. marca 2025 zriadil Strategickú bitcoinovú rezervu , ktorú napĺňajú bitcoiny, o ktorých prepadnutí štátu už bolo právoplatne rozhodnuté, a zakazuje ich predávať.

Najprehľadnejšie peniaze, ktoré nikto nevie vrátiť

Kryptomeny majú povesť peňazí, na ktorých je všetko vidieť. Každú transakciu možno vystopovať a vyšetrovatelia toho využívajú: analytici prepojili americký poklad s poolom LuBian tak, že sledovali jeho stopu na blockchaine. Blockchain však ukazuje, kam mince putovali, kým súd sa pýta na niečo iné: čie sú? Medzi juanmi investora a bitcoinom v policajnom trezore stoja zmenárne, sprostredkovatelia a roky času. Určiť túto hranicu pre každého z tisícov ľudí je takmer nemožné.

Veľa vecí ostáva neisté. Londýnsky rozsudok je predbežný a súd už odvolanie povolil. Aj keby platil, odborníci na čínske právo ešte musia objasniť, či investori vôbec majú nejaké vlastnícke práva. Systém odškodnenia zatiaľ neexistuje a americké prepadnutie nie je právoplatné. Obete môžu nakoniec dostať späť svoje straty a štát si ponechá len rozdiel. Aj ten sú však miliardy.

Z toho vzniká zvláštna aritmetika. Najlepšou investíciou v celom tomto príbehu bolo rozhodnutie podvodníčky uložiť cudzie peniaze do bitcoinu. A zo zisku bude pravdepodobne najviac ťažiť ten, kto nevložil nič a osem rokov len držal zariadenia zhabané v jej prípade.