Neverí v Boha, no dostal náboženské oslobodenie od AI

Aby mohol v práci oficiálne nepoužívať ChatGPT, nemusel David Durman veriť v Boha. Je humanista, teda človek, ktorý buduje morálku bez nadprirodzena. V septembri 2026 ho Kentuckyská univerzita oslobodila od umelej inteligencie podľa rovnakého ustanovenia zákona, na základe ktorého adventista dostane voľnú sobotu. Cestu k takému rozhodnutiu vydláždili dávno pred neurónovými sieťami odporcovia vojenskej služby zo 60. rokov: nechceli bojovať, no neodvolávali sa na vieru v Boha. A ešte skôr, v roku 1961, postavil Najvyšší súd USA v jednej poznámke pod čiarou „svetský humanizmus" vedľa budhizmu.

Príbeh priniesol 29. októbra TechCrunch a tri dni predtým oznámila víťazstvo Americká humanistická asociácia. O čo tu ide, vidno na inom príbehu. V auguste 2025 šéf Coinbase Brian Armstrong v podcaste porozprával, ako dal inžinierom týždeň, aby si pripojili AI asistentov na programovanie. Tých, ktorí to nestihli, pozval na stretnutie v sobotu. Niektorých, ktorí nemali vážny dôvod, prepustili. Armstrong sám nazval svoj prístup tvrdým. Durmanov prípad ukazuje: zamestnanec má zákonný spôsob, ako povedať „nie".

List oddeleniu rovnakých príležitostí

Durman pracuje na univerzite ako administrátor: pomáha výskumníkom pripravovať žiadosti o granty. Používať AI ho zatiaľ nikto nenútil. Kolegovia a vedenie mu len radili, nech to vyskúša. Rozhodol sa nečakať, kým sa rada zmení na príkaz. Podnietil ho cudzí príklad: na jar dostala také isté oslobodenie programátorka Erin Mausová.

Koncom augusta poslal Durman list univerzitnému oddeleniu rovnakých príležitostí a požiadal o prispôsobenie práce svojmu presvedčeniu. V polovici septembra ho pozvali na stretnutie a 25. septembra žiadosť schválili: oddelenie usúdilo, že jeho útvaru to nespôsobí neprimerané ťažkosti. Chronológiu a citáty z listu uvádza tlačová správa asociácie, ktorá mu so žiadosťou pomáhala.

Durmanovo vysvetlenie je filozofické. „Morálnymi ľuďmi, pre seba aj pre druhých, sa stávame vtedy, keď aktívne používame vlastný rozum," povedal pre TechCrunch. Ak myslenie prenecháme stroju, podľa neho nevyhnutne zoslabne aj schopnosť konať mravne. V liste pridal ďalšie argumenty: AI bráni ľuďom zarábať si na živobytie, škodí prírode a vytláča ľudskú tvorivosť. Záver tam znie: „S čistým svedomím sa nemôžem podieľať na používaní a šírení tejto technológie."

Náboženstvo bez Boha podľa zákona

V apríli 1964 vypĺňal Elliott Welsh dotazník odporcu vojenskej služby. Podpísať ho mohol, až keď vyškrtol slová „moja náboženská výchova a". Svoje postoje k vojne podľa vlastných slov získal z kníh o histórii a sociológii. Welsha odsúdili za to, že sa nedostavil na odvod, no v roku 1970 Najvyšší súd rozsudok zrušil. Hlboké morálne presvedčenie dáva podľa sudcov rovnaké právo nebojovať ako viera. O päť rokov skôr v prípade Daniela Seegera súd už uznal právo na odmietnutie človeku, ktorého viera zaujíma v živote miesto paralelné k miestu Boha u tradične veriacich.

Rovnaká logika platí aj v pracovnom práve. Siedma hlava zákona o občianskych právach z roku 1964, Title VII, zakazuje zamestnávateľom diskriminovať ľudí pre vieru a ukladá im povinnosť vyjsť im v ústrety. Komisia pre rovnaké príležitosti v zamestnaní (EEOC) vykladá slovo „náboženstvo" veľmi široko. Viera v Boha nie je nutná: chránené sú aj morálne presvedčenia o dobre a zle, ak sa ich človek drží rovnako pevne ako veriaci svojho náboženstva.

Korene sú ešte staršie. V roku 1961 riešil Najvyšší súd prípad Roya Torcasa: štát Maryland mu odmietol funkciu notára, pretože nevyhlásil vieru v Boha. Súd sa postavil na stranu Torcasa a v jedenástej poznámke pod čiarou k rozhodnutiu vymenoval náboženstvá, ktoré neučia vieru v Boha: budhizmus, taoizmus, etickú kultúru a svetský humanizmus. Všetko to je americké právo, v iných krajinách platia iné pravidlá.

Durman sa neodvoláva na lásku k starým metódam, ale na ucelený pohľad na to, odkiaľ sa u človeka berie mravnosť. Zákonu záleží práve na tom.

Kde viera končí a začína „nepáči sa mi"

Povedať šéfovi „ChatGPT ma dráždi" a získať oslobodenie sa nedá. EEOC výslovne uvádza: sociálne, politické a ekonomické názory, rovnako ako osobné preferencie, nie sú náboženským presvedčením. Treba ucelený obraz sveta, nie názor na produkt.

Zamestnávateľ však nesmie ani preverovať, či je viera „správna". Úprimnosť sa predpokladá, a komisia dodáva: nezáleží na tom, či sa človek svojich názorov drží „z pravých dôvodov". Netreba ani to, aby jeho presvedčenie zdieľala nejaká cirkev.

Dobre to vidno na príbehu Erin Mausovej, tej, ktorá Durmana inšpirovala. Na jar 2026 programátorka zo Severnej Karolíny, členka unitárskej univerzalistickej cirkvi, požiadala o oslobodenie od AI z etických a ekologických dôvodov. Cirkev si svoj postoj k AI ešte len vytvára. V polovici mája firma súhlasila. „Kód píšem a kontrolujem ručne a je zvláštne to povedať nahlas," povedala Mausová novinárom Business Insider a jej príbeh prerozprával Futurism. Podľa jej pozorovania úlohy bez AI zvláda rovnako rýchlo ako kolega s AI. Nezdá sa jej, hovorí, že by AI naozaj všetko menila.

Prečo je pre zamestnávateľa ťažké povedať „nie"

Ani úprimná viera nezaručuje oslobodenie. Zamestnávateľ môže odmietnuť, ak by ho prispôsobenie vyšlo príliš draho. No v roku 2023 sa táto medzera výrazne zúžila.

Poštár Gerald Groff dodržiaval nedeľný pokoj, no pošta sa na základe zmluvy s Amazonom pustila do rozvozu zásielok aj v nedeľu. V roku 2019 Groff z pošty odišiel a jeho žaloba sa dostala až pred Najvyšší súd. Rozhodnutie prijali jednomyseľne, deviatimi hlasmi. Predtým mnohým súdom na odmietnutie stačilo, že prispôsobenie vyjde zamestnávateľa o čosi drahšie než minimum. Teraz musí zamestnávateľ dokázať, že záťaž je podstatná pre jeho podnik ako celok.

Na AI sa toto pravidlo uplatňuje ťažko. V júni 2026 právnici firmy FordHarrison rozobrali, kedy je odmietnutie predsa len opodstatnené. Napríklad vtedy, keď sa bez AI nedá vykonávať samotná práca, ak ho vyžaduje zmluva s klientom alebo je zabudovaná do hlavného systému firmy. Všeobecné slová o tom, že AI je „dôležitá" a „zvyšuje efektivitu", však súdu nemusia stačiť. Keby sa niekto z inžinierov Coinbase odvolal na úprimnú vieru, firma by musela dokazovať, že jeho oslobodenie vážne zasiahne podnik. Rozhodnutia odvolacích súdov v takýchto sporoch zatiaľ neexistujú: všetky známe prípady sa skončili zmierom vo vnútri firiem.

Tlačidlo AI zostáva na obrazovke

Durmanovo oslobodenie má jasné hranice. Ako spresňuje právny portál FindLaw, Durman vysvetlil, že jeho presvedčeniu odporuje práca s Copilotom v Microsoft Teams, ChatGPT a Claude. Osobne ich už používať nemusí. No na porady chodí a materiály odovzdáva cez rovnaké platformy s vstavanou AI ako kolegovia. Ak porada beží v Teams, Copilot tam nikam nezmizne, Durman ho len nezapína.

Takýchto žiadostí bude pravdepodobne pribúdať. Pápež Lev XIV. nazval AI hrozbou pre ľudskú dôstojnosť. Právnička humanistickej asociácie Alexandria Huyskensová hovorí, že táto obava spája katolíkov, unitárov aj humanistov. Asociácia chce, aby neveriaci vedeli: zákon chráni aj ich.

Sám Durman uisťuje, že nikoho nenahovára, len chce, aby sa ľudia s podobnými pochybnosťami odhodlali ich obhajovať. Univerzita súhlasila s výhradou: prispôsobenie platí, kým zamestnanec naďalej „vykonáva základné povinnosti svojej pozície", vysvetlil pre TechCrunch hovorca univerzity Jay Blanton. „Keď sa menia technológie a povinnosti, prispôsobenia možno prehodnotiť, aby zostali primerané a realizovateľné."