// Obsah
Dňa 30. októbra 2026 letel satelit Google nad Svalbardom, keď na Zem dorazilo trojveršie. Inžinieri požiadali jazykový model na palube, aby zložil haiku o tom, aké je byť vo vesmíre. Model odpovedal po anglicky: „Modrá guľa dole, / dáta plynú v tichej milosti, / svetlo hviezd živí moje jadro.“ A na koniec pridal emoji s trblietkami.
O tom informoval vedúci projektu Travis Beals. Podľa neho serverový čip Google po prvý raz vydal odpoveď umelej inteligencie priamo vo vesmíre. Satelit projektu Suncatcher je prototyp budúceho dátového centra na obežnej dráhe.
Báseň zložil jeden čip zo štyroch: energie na palube je dosť na to, aby ho bolo možné zapnúť zhruba na 20 minút. A aby takéto satelity raz nahradili pozemné dátové centrá, raketa Starship by musela podľa výpočtu samotnej Google štartovať každé dva dni desať rokov v kuse.
Štyri čipy a jeden kilowatt
Satelit postavila spoločnosť Planet a na obežnú dráhu ho 1. októbra vyniesla raketa SpaceX pri spoločnom štarte Transporter-18. Vo vnútri sú štyri TPU, tenzorové procesory Google. Firma ich vyrába pre svoje dátové centrá a bežia na nich jej neurónové siete. Na palube je Gemma 4, otvorený model Google DeepMind.
Znie to pôsobivo, no možnosti satelitu sú skromné. Solárne panely dávajú najviac jeden kilowatt, menej, než ťahá bežná rýchlovarná kanvica. Preto, ako píše TechCrunch, možno zapnúť len jedno TPU zo štyroch a vydrží približne 20 minút v kuse.
Aj s prvenstvom treba byť opatrný. Google hovorí o prvej odpovedi AI od serverového TPU na obežnej dráhe a slová sú tu zvolené starostlivo. Samotná Gemma vo vesmíre už bola: koncom roka 2025 startup Starcloud vypustil satelit s grafickou kartou Nvidia H100. Startup na nej natrénoval malý model na Shakespearových hrách a popritom dostával odpovede od staršej verzie Gemmy. Prvá správa z toho satelitu sa začínala slovami „Zdravím vás, pozemšťania“. Novinka Google je iná: do vesmíru letí jej vlastný čip a na ňom chce firma postaviť celý systém.
Načo ťahať server do vesmíru
AI spotrebúva čoraz viac elektriny a stavať dátové centrá na Zemi je čoraz ťažšie. Podľa prieskumu Heatmap News, na ktorý odkazuje CNBC, bolo v máji 2026 sedem z desiatich Američanov proti dátovému centru v blízkosti domova. O rok skôr ich bolo štyri z desiatich. Miestne úrady navrhujú zákazy výstavby, obyvatelia sa hádajú o vodu a pozemky.
Vo vesmíre susedia nie sú a slnko svieti takmer vždy. V popise projektu z roku 2025 Google píše, že na vhodnej dráhe vyrobí solárny panel až osemkrát viac energie ako na Zemi. Dráha je na to zvolená zvláštna, slnečne synchrónna, pozdĺž línie úsvitu a súmraku. Satelit na nej takmer nevchádza do tieňa Zeme.
Podstata zámeru nie je v jednom satelite. Google kreslí roj z 81 zariadení vo výške približne 650 km. Celý oblak je široký asi dva kilometre, susedné zariadenia letia vo vzdialenosti 100 až 200 metrov od seba ako domy v susedných uliciach. Každý satelit nesie desiatky čipov a laserové spojenie medzi nimi umožní roju počítať ako jeden veľký počítač. Terajší satelit letí sám. Dve zariadenia prepojené laserom chce Google vypustiť v roku 2027.
Chyba, ktorú nikto nezbadá
Hlavným nepriateľom elektroniky na obežnej dráhe je radiácia. Nabitá častica môže preraziť čip a prepísať v pamäti nulu na jednotku. Porucha vyzerá nevinne, ale v neurónovej sieti dokáže nepozorovane pokaziť odpoveď.
Pred štartom Google ožarovala svoje TPU generácie Trillium zväzkom protónov na urýchľovači Kalifornskej univerzity v Davise. Rezerva odolnosti sa ukázala veľká. Najslabšia bola rýchla pamäť HBM, ale aj ona začala zlyhávať až pri dávke takmer trikrát vyššej, než akú chránený čip nazbiera za päť rokov na obežnej dráhe. Jeden čip ožiarili 20-krát silnejšie, než je táto päťročná norma (15 krad oproti 750 rad), a nikdy neodmietol.
Potom si inžinieri všimli, že pri skúškach čipy krylo viac kovu, než bude vo vesmíre, a pokus zopakovali. Chýb v logike pribudlo o niečo viac. Pre odpovede na dotazy Beals takúto úroveň označuje za veľmi nízku: približne jedna chyba na milión operácií. Iná vec je obrovský tréningový beh, v ktorom tisíce čipov pracujú mesiace. Tam je to podľa jeho slov už problém: pokazený bit sa môže dostať priamo do modelu, nielen do jednej odpovede. „Testovali sme na Zemi, ale žiadny test sa nevyrovná skutočnému,“ hovorí Beals. Práve kvôli takémuto testu satelit letí.
1800 štartov
Najťažšie na vesmírnom dátovom centre nie sú čipy, ale doprava. Koľko bude stáť, Google vypočítala sama. Povedzme, že do polovice 2030-tych rokov klesne cena štartu na 200 dolárov za kilogram. Potom bude podľa jej odhadu držať dátové centrum na obežnej dráhe približne rovnako drahé, ako platiť za elektrinu rovnakému dátovému centru na Zemi.
Začiatkom októbra 2026 Google zverejnila recenzovanú verziu výpočtu: pripravuje ju na publikovanie časopis Joule. Vidno z nej, čo za týmto číslom stojí. Autori vychádzali z toho, ako lacneli rakety od prvého Falconu 1: približne o 20 % ročne. Rakety lacnejú, kým lietajú: každá ďalšia várka nákladu vyjde lacnejšie, ako pri každej sériovej technike. Lacný kilogram sa preto musí naletať. Aby Starship zopakoval cestu Falconu 9, musí na obežnú dráhu vyniesť 370 000 ton nákladu. Pri 200 tonách na let to vychádza na približne 1800 letov za desať rokov, čiže asi 180 ročne.
Pochybnosti má aj samotná SpaceX, hlavný dopravca budúcich orbitálnych dátových centier. V januári 2026 ich Elon Musk nazýval samozrejmým riešením. A v dokumentoch k IPO firma investorov varovala, že orbitálne výpočty „nemusia dosiahnuť komerčnú životaschopnosť“. V takých dokumentoch sú opatrné formulácie bežné, no jedno je povedané priamo: projekt závisí od toho, či sa podarí urobiť zo Starshipu masovú raketu. Sám Beals rýchle výsledky neslúbil a Suncatcher nazýva dlhodobým projektom na hranici možného.
Haiku nad Svalbardom dokázalo, že spojenie aj čip fungujú. Zvyšok závisí od rakety, ktorá bude musieť lietať 180-krát ročne. Od prvého letu v plnej zostave v apríli 2023 Starship ani raz nevzlietol viac než päťkrát za rok.
