// Obsah
Úlohy boli z učiva piatej triedy: sčítať, odčítať, násobiť a deliť obyčajné zlomky. Účastníci ich riešili z domu cez Prolific, platformu, na ktorej si ľudia privyrábajú účasťou vo výskumoch, a za celú vec dostali 2,60 dolára. Polovica z nich videla na pravej strane obrazovky okno četu s AI asistentom. Druhá polovica nemala nič. Po dvanástej úlohe čet zmizol a obe skupiny čakali ďalšie tri úlohy, tentoraz samy.
V týchto troch úlohách vyriešila skupina s asistentom 57 %, kým skupina bez neho 73 %. Ľudia, ktorí o pomocníka prišli, sa tiež takmer dvakrát častejšie vzdávali: 20 % oproti 11 %. Stačilo približne desať minút práce s AI a účinok bol na svete. V ďalšom experimente sa objavil zvláštny detail: najhoršie dopadli tí, ktorí si od četbota pýtali hotové odpovede. U tých, čo žiadali nápovedy, sa citeľné straty nezistili.
Experiment viedli Grace Liuová z Carnegie Mellon University, Brian Christian z Center for Human-Compatible AI (CHAI) na UC Berkeley, známy knihami o algoritmoch a umelej inteligencii, a ďalší traja vedci z Oxfordu, MIT a UCLA. Predbežná verzia štúdie vyšla v apríli, upravená verzia odznela v októbri 2026 na konferencii COLM (Conference on Language Modeling) v San Franciscu a 9. októbra o nej písal Berkeley News .
Dvanásť úloh s pomocníkom, tri bez neho
Psychológovia merajú vytrvalosť pomerne jednoducho: ako dlho človek pracuje na ťažkej úlohe, kým to nevzdá. Tu sa počítala podľa preskočení. Každú úlohu bolo možné preskočiť a každé preskočenie znamenalo, že sa človek rozhodol s ňou nebojovať. Obe skupiny po chybe videli správne riešenie, takže sa učili všetci. Jedna skupina sa len učila sama, druhá mala spoločníka, ktorý mohol všetko urobiť za ňu v ktorejkoľvek chvíli.
Spolu sa na troch experimentoch zúčastnilo 1 222 ľudí z USA a každý z nich zalepil medzeru v predchádzajúcom. Možno ľudí zmiatlo len to, že čet zmizol: pred chvíľou tam okno bolo a teraz nie je. V druhom experimente dostala skupina bez AI tiež bočný panel, v ktorom sa ukazovali riešenia úloh, ktoré už účastníci videli. Rozdiel sa zmenšil, no zostal, kým rozdiel v preskočených úlohách už tentoraz nebol štatisticky významný, čo autori otvorene priznávajú.
Tretí experiment overoval, či ide o zvláštnosť aritmetiky. Účastníci odpovedali na otázky z porozumenia textu v štýle amerického testu SAT. Vzorec sa zopakoval a bývalí používatelia AI preskakovali otázky citeľne častejšie: 8 % oproti 1 %.
// Podiel úloh vyriešených bez AI: skupina, ktorá prišla o pomocníka, a kontrolná skupina
Pýtať si odpoveď, alebo nápovedu
V druhom experimente sa účastníkov spýtali, ako čet používali, a výsledky porovnali podľa ich odpovedí. Keď sa čet vypol, tí, čo si pýtali hotové odpovede, vyriešili 65 % úloh oproti 77 % v kontrolnej skupine.
// Dva spôsoby, ako používať čet
Daj mi odpoveď
Takto pracovalo 61 % účastníkov s AI v druhom experimente. Stroj urobil ťažkú časť a človek si výsledok prepísal. Keď čet zmizol, títo ľudia vyriešili najmenej úloh: 65 %.
Ukáž mi, odkiaľ začať
Takto pracovalo 27 % účastníkov s AI. Ťažkou časťou človek prešiel sám a čet ho len postrčil. V tejto podskupine sa po vypnutí četu nezistili výrazné straty.
Autori tu pridávajú dôležitú výhradu. Ľudia si spôsob používania četu zvolili sami, nebol pridelený náhodne. Možno tí, čo si pýtajú hotové odpovede, by to vzdali skôr aj bez akejkoľvek AI. Rozdelenie podľa štýlu teda ukazuje súvislosť, nie dokázanú príčinu. Hlavný výsledok je však stále kauzálny: ľudia náhodne zaradení do skupiny s AI dopadli horšie, keď im ju odobrali.
Nie je to príbeh o zlomkoch
„Je to ohromujúce zistenie, ale v istom zmysle dodáva argumenty príbehu, ktorý veľa z nás tak trochu cíti v kostiach,“ povedal Christian pre Berkeley News. „Zažívam to aj ja.“ Podľa neho nejde o príbeh o zlomkoch a úlohách zo SAT: rovnaký vzorec platí pre všetkých, od žiakov základných škôl po špičkových odborníkov sveta.
Autori mechanizmus opisujú tak, že práca s AI cvičí ľudí očakávať okamžitú odpoveď a berie im prax v samostatnom prekonávaní ťažkej časti. Jednoducho povedané, pripomína to výťah. Kým funguje, nikto nepotrebuje schody. Keď sa pokazí, piate poschodie sa nejako zdá vyššie než pred týždňom.
Podobné veci sa ukázali aj v iných experimentoch. V roku 2025 časopis PNAS uverejnil štúdiu z tureckej školy, v ktorej takmer tisíc stredoškolákov riešilo matematiku s dvoma verziami GPT-4. Obe pomáhali pri tréningu. Ale na skúške, kde už AI nebola k dispozícii, získali používatelia obyčajného četbota o 17 % menej než spolužiaci, ktorí sa učili bez nej. U tých, čo pracovali s tútorskou verziou, ktorá dávala nápovedy namiesto odpovedí, táto škoda takmer zmizla.
V januári 2026 Anthropic vyskúšal rovnakú myšlienku na programátoroch . Dvaapäťdesiat vývojárov, väčšinou začiatočníkov, sa učilo neznámu knižnicu Pythonu. Tí, čo sa učili s AI asistentom, dosiahli neskôr v teste bez neho 50 %, kým ostatní 67 %. Najväčší rozdiel bol v otázkach o ladení kódu. A opäť platilo, že lepšie na tom boli tí, čo sa stroja pýtali, aby kódu porozumeli, namiesto toho, aby mu odovzdali všetku prácu.
Čo desať minút nedokazuje
Titulky typu „AI nás robí hlúpejšími“ tento experiment nepotvrdzuje. Meral jednu vec: čo sa stane v prvých minútach po zmiznutí pomoci. Či účinok vydrží deň, mesiac alebo rok života s četbotom, štúdia neskúmala a autori to uvádzajú ako obmedzenie.
Aj stávky účastníkov boli nízke. Za 2,60 dolára a trinásť minút času sa len málokto bude hádať o každý zlomok a pri skúške alebo v práci je motivácia úplne iná. Účinok je citeľný, ale nie obrovský: v druhom experimente sa rozdiel vo vyriešených úlohách zúžil na šesť percentuálnych bodov. A najpovzbudivejšie zistenie, to o nápovedách, stojí na malej podskupine. Je to 27 % skupiny s AI v druhom experimente, približne 80 ľudí, a výsledok ešte treba potvrdiť.
Obraz sa však opakuje v troch nezávislých štúdiách s veľmi rozdielnymi ľuďmi: školákmi v Turecku, programátormi, náhodnými dospelými v USA. Všade dopadli najhoršie tí, čo ťažkú časť práce úplne prenechali stroju.
Tútor, ktorý nedovolí odpisovať
Oprava, ktorú Christian navrhuje, znie skromne. Odpovede AI by mohli štandardne fungovať skôr ako tútor: viesť vás k myšlienke namiesto toho, aby vám podali hotový výsledok. Cieľ formuluje šírejšie než akékoľvek nastavenie: „Musíme smerovať k budúcnosti, v ktorej sa ľudské schopnosti čo najviac rozširujú, a nie nahrádzajú.“
Takéto režimy už existujú. Dňa 29. júla 2025 OpenAI spustil študijný režim v ChatGPT : kladie usmerňujúce otázky a krok za krokom vás privedie k riešeniu. Claude má podobný vzdelávací režim. Ale treba ho zapnúť ručne a v ChatGPT ho možno vypnúť aj uprostred rozhovoru. Bežný režim stále odpovedá hneď a celé.
Voľba medzi „daj mi odpoveď“ a „daj mi nápovedu“ tak pripadá na človeka, a to v najhoršej možnej chvíli, keď úloha horí. V tomto príbehu funguje nápoveda skôr ako zábradlie než ako výťah: stále stúpate po vlastných nohách, a preto vám schody neprídu strmšie, keď pomoc zmizne.
